Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Demografický vývoj maďarskej menšinovej komunity na Slovensku... 89 hých prípadoch neznamenala trvalé presídlenie, najčastejšie za ňou stáli pracovné či rodinné dôvody a po ich pominutí sa mnohí vrátili na Slovensko. V dôsledku migrácie do Čiech v 80. rokoch klesol počet Maďarov na Slovensku o viac ako 1,5 tisíc. Registrovaná zahraničná migrácia Maďarov bola nízka. V 80. rokoch sa počet emigrantov za rok pohyboval okolo 90, imigrantov okolo 50. V predošlých desaťročiach boli možnosti legálnej migrácie z Československa veľmi obmedzené. Naskytli sa zväčša po uzavretí manželstva s cudzincom a následnom opustení štátu za účelom zjednotenia rodiny. Osoby (maďarskej národnosti), ktoré sa zosobášili s maďarskými štátnymi občanmi, sa v prevažnej väčšine prípadov odsťahovali do Maďarska. Častejšie sa sťahovali na Slovensko osoby maďarskej národnosti pochádzajúce z území mimo Maďarska, ak uzavreli manželstvo s osobou maďarskej národnosti zo Slovenska. Časť osôb maďarskej národnosti prisťahovaných na Slovensko uzavrela manželstvo s občanom Československa inej než maďarskej národnosti. Podľa oficiálnych štatistík bol migračný úbytok Maďarov na Slovensku cca 200 osôb za rok (z toho 60 osôb sa vysťahovalo do Čiech). V migrácii 80. rokov možno považovať podiel Maďarov za nízky. Maďarskej národnosti bolo 4,9 % osôb odchádzajúcich do Čiech a 4,8 % osôb prichádzajúcich z Čiech. Medzi osobami odchádzajúcimi do zahraničia bolo 15,3 % Maďarov, medzi prichádzajúcimi 11,7 %. Na migrácii vykázanej v 80. rokoch sa Maďari podieľali 5,5 percentami. V 90. rokoch bolo migračné saldo Maďarov pozitívne, no jeho miera bola veľmi nízka, v r. 2000 mala hodnotu 23 osôb. Záver V našej štúdii sme analyzovali demografické zmeny maďarskej populácie na Slovensku na pozadí demografických procesov celej populácie. Populačný vývoj Maďarov žijúcich v Československu, resp. na Slovensku, bol v sledovanom období v porovnaní s celoštátnym vývojom nepriaznivejší. Miera sobášnosti a pôrodnosti zaostávala za celoštátnym priemerom, kým miera úmrtnosti bola vyššia ako celoštátny priemer. Preto bol pre 6 6. Migrácia medzi Slovenskom a Českou republikou v rokoch 1950 - 1990 znamenala pre Slovensko 236- tisícový migračný deficit. V rovnakom období migračné saldo zahraničnej migrácie bolo pozitívne s hodnotou 5,2 tisíc osôb (počet imigrantov na Slovensku bol 26,7 tisíc, emigrantov 21,5 tisíc). Za rovnaké obdobie v Československu bolo 92 tisíc prisťahovaných a 157 tisíc vysťahovaných, migračný úbytok predstavoval 65 tisíc osôb. Už sme spomínali, že štatistiky o migrácii neobsahovali údaje o ilegálnej migrácii. Počet vysťahovaných sa dá ale celkom presne zistiť z rozdielu údajov uvádzaných v sčítaniach obyvateľstva a v demografických štatistikách. Podľa toho v rokoch 1948 - 1989 z celého územia Československa odišlo cca 440 tisíc osôb. Intenzita emigrácie nebola rovnomerná. Po komunistickom prevrate v r. 1948 či po intervencii v r. 1968 bola vyššia, kým v 50. rokoch, keď hranice boli takmer hermeticky uzavreté a cesty do západných krajín maximálne obmedzené, takmer nulová. O miere zahraničnej migrácie zo Slovenska z tohto obdobia nie sú údaje, ale môžeme ju odhadnúť pomocou údajov z rokov 1984 - 1989. V rokoch 1984 - 1989 opustilo Československo ilegálne 24 892 osôb, zo Slovenska odišlo 7159 osôb. Podiel vysťahovaných na celom obyvateľstve bol vyšší v Čechách (71,2 %) ako na Slovensku (28,8 %). Od polovice 80. rokov do konca desaťročia Slovensko opustilo priemerne 1193 osôb za rok (tento údaj za obe federálne republiky je 4149). Na základe odhadu a údajov z druhej polovice 80. rokov predpokladáme, že v r. 1948 - 1989 Slovensko opustilo 126 až 136 tisíc osôb. Údaje o počte ilegálnych migrantov nie sú členené podľa národnosti, môžeme experimentovať iba s ďalším odhadom vychádzajúcim z vyššie odhadnutých, resp. na základe vyššie uvedených kritérií vypočítaných údajov. Takýmto spôsobom sa dá určiť približný migračný úbytok Maďarov na Slovensku na 50 - 100 osôb ročne.
