Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)

Tartalom - Štúdie

Úspechy, kompromisy a neúspechy v integrácii utečencov z Hornej zeme 7

zmene moci sa obnovila vlna odsunov a odchodov tak, ako sa priebežne budovala nová československá správa. Napriek vážnym problémom so zásobovaním a ubytovaním sa mesto snažilo udržať kolísavé migračné zmeny pod kontrolou.

Napr. v posledných týždňoch existencie Republiky rád sa záležitostiam utečencov venoval zvláštny výbor pozostávajúci z členov bývalého košického a prešovského direktória.12 Po ústupe jednotiek Republiky rád a Červenej armády, od skorej jesene 1919, do mesta znovu začali prichádzať utečenci vo veľkom počte. Napr. týždne pred otvorením školského roku 1919/1920 mestom precestovalo niekoľko stoviek vyhostených alebo dobrovoľne odchádzajúcich pedagógov, z nich stodvadsiati boli dočasne ubytovaní v Miškovci.13

Registrácia osôb prichádzajúcich z okupovaných území sa začala pomerne neskoro, v apríli 1920. Podľa záverečnej správy Celoštátneho úradu pre záležitosti utečencov z r. 1924 sa dovtedy presťahovalo na územie Maďarska 350-tisíc osôb. Keďže úrad bol založený až rok aj pol po príchode prvej vlny utečencov a nakoľko z jeho súpisu chýbajú tí, ktorí prišli ilegálne, celkový počet trianonských utečencov dnes odhadujeme na približne 430-tisíc. Bez presnejších údajov môžeme len predpokladať, že táto skoro stotisícová skupina čo do sociálneho rozvrstvenia bola zhruba totožná so skupinou registrovaných osôb. Ak akceptujeme tieto východiská, potom bude účelnejšie počet ľudí prichádzajúcich z území pripojených k Československu, zohľadňujúc údaje úradu pre utečencov, stanoviť vo výške cca 140-tisíc. Na základe údajov o sčítaní obyvateľstva, osobných spisov štátnych zamestnancov, menných súpisov a súpisov adries, resp. na základe zachovaných zápisníc o optovanľ sa môžeme pokúsiť aj o odhad počtu tých utečencov z Hornej zeme, ktorí prišli do Miškovca a usadili sa v tomto meste.

Oproti údajom o sčítaní obyvateľstva z r. 1910, keď v Miškovci registrovali 51 459 osôb, počet obyvateľov mesta do r. 1920 vzrástol o viac ako 5-tisíc.14 Skutočný prírastok o desať rokov vykazuje ešte výraznejší nárast, vtedy už malo mesto 61 559 obyvateľov. Ako vidieť, za dvadsať rokov počet obyvateľov Miškovca narástol o viac ako 10- tisíc, no v tom je aj prirodzený prírastok.

Podľa údajov Celoštátneho úradu pre záležitosti utečencov sa z hornozemských žúp v rokoch 1918 - 1919 prisťahovalo skoro 70-tisíc osôb, počas ďalších 5 rokov prišlo na územie, ktoré zostalo pod maďarskou správou, ďalších 40-tisíc osôb. Ak berieme do úvahy rozdiely vyplývajúce z neskorého začiatku registrácie, počet prichádzajúcich za roky 1918 - 1919 mohol byť aspoň o tretinu vyšší. Znamená to, že v meste mohlo byt založených skoro 10-tisľc spisov namiesto 7903 (toto číslo udáva mestská pobočka úradu pre utečencov). Výsledky sčítania obyvateľov zasa prezrádzajú, že nakoniec sa v meste natrvalo usadilo 3500 až 4000 osôb.

Žiaľ, o prisťahovaných utečencoch neboli vyhotovené žiadne štatistiky. Ich identifikáciu ďalej sťažuje fakt, že v medzivojnových súpisoch figurujú iba tí, ktorí už vlastnili nejakú nehnuteľnosť. Väčšina utečencov však dlhé roky bývala v prenajatých bytoch,

12. Bytovej politike Maďarskej republiky rád a jej vzťahu k utečencom som sa venoval v skoršej štúdii. Szuts, István Gergely: Rekvirálások és kiutalások. Lakásviszonyok és menekültkérdés Miskolcon, a Tanácsköztársaság idején. In Kunt, Gergely - Ö. Kovács, József (eds.): A Jelenkortörténet útjai 3. A politikai diktatúra társadalmiasítása. Miskolc, 2009, s. 12 - 30.

13. Reggeli Hírlap, 10. októbra 1919. s 4.

14. Schneller, Károly: Miskolc lakossága 1930-ban. Miskolc, 1933, s. 4.