Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
56 Marianna Mrva - Tímea Szilvássy „...obyvateľstvo ťažko prijalo, že vysielame najprv v slovenčine. V obci nie je kapacita na dvojjazyčné vydávanie novín...“ „...niekoľkokrát bola poškodená uvítacia tabuľa...“ Starostovia spomínali aj problémy so spolunažívaním so slovenskými rodinami, ktoré sa v poslednom čase nasťahovali do dedín, prispôsobovanie sa maďarských obyvateľov, ich asimiláciu v slovenskom prostredí. „...do obce sa sťahuje stále menej mladých maďarskej národnosti, stále viac sa sťahujú ľudia inej národnosti...“ „...problémom je asimilácia...“ „...dnes sa vyskytujú vážnejšie problémy. Sťažujú sa slovenské rodiny, ktoré sa tu nedávno prisťahovali...“ Graf č. 24 Situácia v oblasti úradnej komunikácie podľa subjektívneho názoru starostov nie sú problémy nedostatočná znalosť maďarskej terminológie používanie oboch jazykov je zabezpečené Maďari nevyužívajú svoje práva/prispôsobujú sa nedostatočná znalosť slovenčiny spôsobuje... obecný rozhlas (jazyk, poradie, skladby) sú menšie problémy jazykový zákon je problém poškodzovanie maďarských nápisov iné problémy 0 10 20 30 40 50 60 70 Podľa výpovedí anketárov práve náš dotazník a niektoré jeho otázky primäli niektorých starostov k tomu, aby sa lepšie oboznámili so zákonmi a snažili sa o ich dodržiavanie, o širšie uplatňovanie maďarského jazyka. Dúfajme, že sa to preukáže aj v praxi. Sumár Výsledky výskumu jednoznačne preukázali, že pre komplexnú analýzu používania jazyka je potrebné rozlišovať medzi ústnym a písomným stykom. V obciach s maďarským obyvateľstvom sa dvaja Maďari rozprávajú po maďarsky, nech už sa stretnú na úrade, v zdravotníckom zariadení, na zasadnutí zastupiteľstva či na cirkevnom obrade. Ale ak niekto prehovorí po slovensky, poslanec, zamestnanec úradu či zdravotnícky personál sa prispôsobí a komunikuje po slovensky. Pri písomnom styku už vidíme úplne inú
