Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Úspechy, kompromisy a neúspechy v integrácii utečencov z Hornej zeme 19 hodol sa, že sa spolu so svojím úradom presťahuje do Maďarska.51 Hornozemskľ duchovní prijali toto rozhodnutie so zhrozením a nezávisle na biskupovi pokračovali v znovuzorganizovaní maďarského dištriktu cirkvi.52 Je zaujímavé, že okrem biskupa odišla aj skoro polovica reformovanej komunity, ktorá bola skoro čisto maďarská. Naďalej klesal aj tak nie veľmi vysoký počet kalvinistov v Košiciach.53 Nevedno koľkí z Košičanov, resp. z ich potomkov sa v r. 1938 vrátili do mesta. Na základe vedomostí o individuálnych prípadoch sa zdá, že ich bolo pomerne málo; aj bývalí utečenci z iných miest zväčša zostali v bydlisku, ktoré niekedy považovali len za prechodné.54 Spišskí utečenci Spiš, rozprestierajúci sa v severnej časti historického Uhorska, po dlhé stáročia disponoval takými privilégiami, zvláštnymi formami autonómie, vďaka ktorým sa u jeho obyvateľov vytvorilo silné regionálne povedomie. Výrazný nemecký ráz, známe kultúrne a vzdelávacie inštitúcie - toto všetko zohralo úlohu v tom, že spišskú identitu zdieľali okrem obyvateľov aj tí, ktorí sa inakšie viazali ku krajine, k mestám, k tunajším školám. V maďarskom jazyku zaužívané označenie pre Spišiakov „Cipszer“ pôvodne znamenalo predovšetkým Nemcov, ktorí kolonizovali Spiš v 13. storočí, no od poslednej tretiny 19. storočia sa stáva súhrnným termínom tu žijúcich etník s maďarským cítením a povedomím Hungarus. Uvedomelí, väčšinou aj k Uhorsku lojálni Spišiaci sa po Trianoné dostali do Československa. Nie náhodou sa časť z nich buď kvôli vyhosteniu, alebo z dôvodu dobrovoľného rozhodnutia repatriovala do materskej krajiny. V týchto rokoch viac tisíc Spišiakov opustilo rodný kraj a usadilo sa niekde na území Maďarska. Nezávisle na tomto povojnovom pohybe pôsobil od r. 1876 v hlavnom meste Szepesi Egyesület (Spišský spolok); utečenci založili 1. februára 1920 vlastnú organizáciu Szepesi Szövetség (Spišský zväz). Pri štarte mala organizácia 22 zakladajúcich, 972 riadnych a 213 podporujúcich členov. Okrem hlavného mesta sa vytvorilo 6 skupín na vidieku, ba zväz mal svoje zložky aj vo Viedni, v New Yorku a v Chicagu. V Novom svete od r. 1929 vydávali Spišiaci aj vlastné noviny s názvom Der Zipser in Amerika, a významne finančne pomáhali svojim bratom v Maďarsku i doma na Spiši.55 51. Kálmán Révész (1860 - 1931) ukončil základnú školu a potom i vysokoškolské štúdium vo svojom rodnom meste, v Debrecíne. V r. 1886 ho menovali za profesora teológie v Pápe, po šesťročnej službe sa dostal do Košíc. Tu najprv pôsobil ako duchovný, od r. 1898 ako dekan Abovsko-turnianskej župy, až do svojho menovania za biskupa v r. 1918. 52. Visky, István: A magyar református egyház újjászerveződése az elcsatolt területeken. In Mediárium, 2006, č. 4, s. 3 - 4. 53. Oproti roku 1910, keď v meste registrovali 3591 reformovaných (8,1 %), v roku 1921 sa k reformovanej cirkvi hlásilo už iba 2161 osôb (4,1 %). (Kovács Alajos: Kassa népességének fejlődése és összetétele. C. d.) 54. „Starý otec bol železničiar, a keď otec mohol mať 12 rokov, vtedy utiekli z Košíc. Otec už sem chodil do školy, jeho otec tu aj zomrel. Boli sme v Košiciach, mohol som mať tak šesť rokov, ale nechceli sme sa vrátiť. Otec ml ukázal dom, v ktorom bývali, ale on sa už domov nechcel vrátiť... Ako viem, ani iní sa veľmi nevracali, aspoň jeho priatelia nie... tu vyrastali, už ich s Košicami veľmi nič nespájalo." Rozhovor s P. Istvánná (1933), 8. mája 2010. 55. Mohr, Győző: Emlékkönyv a Szepesi Szövetség tíz éves fennállására. Budapest, 1930, s. 47.
