Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
20 István Gergely Szûts Hlavným cieľom zväzu v Maďarsku bolo okrem podporovania vysokoškolských študentov - utečencov najmä posilnenie identity a usmernenie spoločenského života Spišiakov. Vďaka dobrej povesti a úspešným aktivitám pribúdalo členov zväzu, o štyri roky fungovali jeho stolové spoločnosti už v deviatich vidieckych mestách.56 V Miškovci vznikla miestna skupina ihneď po založení ústredia zväzu, ale pre nedostatok prameňov máme iba chabé informácie ojej členstve a aktivitách.57 Zo sekundárnych prameňov, z novín vydávaných Spišiakmi, resp. zo zoznamu adries organizácie z r. 193158 sa nám podarilo získať aspoň nejaké údaje o členstve. Na zozname je skoro 2000 osôb, z nich sú osemdesiati Miškovčania, dvanásti figurujú aj v protokoloch o optantoch. Dôležité je poznamenať, že nie všetci miškoveckí členovia boli utečencami, viacerí z nich bývali v meste už pred prvou svetovou vojnou. My sa zameriame najmä na tých dvanástich, ktorí sú uvedení v protokoloch. Vyše polovica z nich prišla z Levoče a zo Spišskej Novej Vsi, ďalší zo šiestich iných spišských obcí. U optantov sú k dispozícii informácie o predošlom zamestnaní; analýza týchto informácií prezrádza homogenitu z hľadiska štruktúry zamestnaní. Rovnako ako v celoštátnom meradle, aj v tejto skupine prevažujú zamestnanci, iba dvaja boli samostatne zárobkovo činní. Zamestnanci pracovali pre župu, v armáde a v štátnych železniciach. Z týchto dvanástich osôb na začiatku tridsiatych rokov iba traja žili v kolónii na Hodobayho ceste. Ostatní, ako väčšina dobre vzdelaných horniackych úradníkov, už vlastnili nehnuteľnosť, niekoľkí sa nasťahovali do nájomných palácov v centre mesta alebo do mestskej časti dobrej povesti, do Népkertu. Späť k zápisniciam: z 53 optantov 31 prišlo zo spišských miest, z Bardejova, Spišskej Novej Vsi, Kežmarku a z Levoče. Medzi nimi boli iba štyri ženy, tri slobodné, jedna vdova. Všetky optovali spolu s rodinou alebo aspoň s jedným členom rodiny (kým košické poštárky väčšinou podávali žiadosti samy za seba). Najznámejším spomedzi optantov bol nepochybne dr. Győző Bruckner, profesor práva. Nenarodil sa síce na Spiši, ale po skoro sedemnásťročnej službe v Spišskej Novej Vsi sa považoval za Spišiaka a bližšie za člena spišskonovoveskej komunity.59 Jeho prípad dobre ilustruje špecifickú spišskú identitu, ktorá viac závisela od krajiny, od vzťahu k imaginárnej vlasti, než od pôvodu. Bruckner, pôvodom z Felsőlövő v župe Vas, prišiel do Miškovca v r. 1920 ako profesor prešovskej právnickej akadémie spolu s manželkou a štyrmi deťmi. Tu ho už čakalo miesto a spolu s tým aj náležité spoločenské uznanie, vďaka čomu si za krátky čas našiel nový domov na Apponyiho ulici, blízko centra i úradníckej kolónie. Jeho spoločenský status je zjavný aj z toho, že o šesť rokov neskôr už patrili rodine aj dve vily v elitnej štvrti Népkert.60 56. Okrem miestnych organizácií, ktoré fungovali od okamihu založenia zväzu (v mestách Debrecín, Sátoraljaújhely, Miškovec, Pápa, Kecskemét, Pécs), stolové spoločnosti vznikli do r. 1924 aj v mestách Salgótarján, Zalaegerszeg a Vác. Údaje z časopisu Szepesi Szövetség, 1924, roč. 5, č. 4. 57. S medzivojnovými spolkami Spišiakov som sa už zaoberal v jednej svojej skoršej štúdii. Pozri Szűts, István Gergely: A szepesi menekültek sajtója 1920 - 1944 között. In A Hajnal István Kör 2009. évi konferenciája. Miskolc (v tlači) 58. Kirsch, Jenő (ed.): Szepesiek címtára. Budapest, 1931. 59. Győző Bruckner (1877 - 1962) študoval na evanjelických lýceách vo Felsőlövő, v Kežmarku a v Šoprone. V rokoch 1903 až 1920 učil na evanjelickom gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Popri tom od r. 1910 bol aj súkromným docentom na prešovskej právnickej akadémii, od r. 1923 do 1945 pôsobil vo funkcii dekana právnickej akadémie v Miškovci. 60. Mj. 1930.
