Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
18 István Gergely Szűts kladeným na župné sídlo. V liste adresovanom podžupanovi sa úradníci sťažovali na dedinský charakter miesta aj na kvalitu im ponúknutých domov. Preto sa Puky obrátil na hlavného župana László Lichtensteina so žiadosťou, aby mohol umiestniť v Miškovci aspoň 6-7 úradníkov, ktorí už skoro rok aj pol žili ďaleko od svojich rodín.48 Vzhľadom na vážny nedostatok bytov v meste hlavný župan nemohol dať vo svojej odpovedi prísľub na riešenie. Puky sa vo všetkých troch prípadoch snažil využiť svoj vplyv v prospech Košičanov, iná otázka je, že pre katastrofálnu sociálnu situáciu sa aj jeho pomoc minula účinkom. V súvislosti so sociálnou otázkou je dôležité poznamenať, že mestu spôsobilo vážne problémy prechodné umiestnenie nielen civilného obyvateľstva, ale aj úradov, ako Cisárskeho a kráľovského III. košického obvodného veliteľstva. Pre nedostatok bytových priestorov a sociálnu krízu sa podarilo zabezpečiť priestory pre presťahované inštitúcie iba s veľkými ťažkosťami. Veliteľstvo napr. prechodne umiestnili na 2. poschodí hotela Grand v centre mesta, no veliteľ ihneď po nasťahovaní žiadal o rekviráciu budovy s odvolaním sa na štátny záujem. Podľa neho „pochybné existencie“ z prvého poschodia a z kaviarne hotela môžu pre tenké steny odpočúvať veliteľstvo, a tak sa môžu štátne tajomstvá dostať do nepovolaných rúk. Hlavný župan, snažiac sa vyhnúť konfliktu s vojenskými orgánmi, po osobnej prehliadke miesta na krátky čas odňal licenciu hotelu i kaviarni, no nájomník budovy ďalej smel vykonávať iné činnosti.49 Situácia veliteľstva sa vyriešila až o dva roky, keď novovytvorené Maďarské kráľovské miškovecké obvodné veliteľstvo dostalo vyhovujúce priestory. Ak umiestnenie inštitúcie bolo problematické, ešte viac to platí pre jej zamestnancov. Časť dôstojníkov i mužstva bola taktiež umiestnená v Miškovci, v rajónoch Rudolfových kasární. Tí, ktorí tu nedostali miesto, čakali na zlepšenie situácie v prechodných ubytovniach v rôznych častiach mesta. No oproti civilom bolo medzi vojakmi menej osôb bez ubytovania, resp. bývajúcich v nevyhovujúcich podmienkach, vďaka vojenským rajónom a lobistickej sile armády. Spomedzi vojakov, ktorí sa presťahovali do Miškovca, máme informácie iba o jedinom - o Dietzovi Gúntherovi. Dietz, rodák z Košíc, po prevzatí moci česko-slovenskými úradmi sa ešte zdržiaval v rodnom meste, 7. februára 1919 tu uzavrel manželstvo, čiže na rozdiel od ľudí odchádzajúcich s prvou utečeneckou vlnou asi chcel ďalej zostať v Košiciach.50 Veci sa ale vyvinuli inak, svedčí o tom jeho žiadosť o občianstvo, podaná v Miškovci. Žiaľ, o ďalšom osude rodiny nie sú k dispozícii informácie, nevieme ani to, či zostala v meste. Z Košíc sa okrem štátnych úradov sťahoval aj biskup a biskupstvo reformovanej cirkvi. Hlavným dôvodom ich repatriácie bola neochota česko-slovenského štátu uznať rozdelený predtisský dištrikt, iba jeho jednotlivé zbory. To pre biskupa Kálmána Révésza nebolo prijateľné. Štát ponúkal iba zdanlivé ústupky - napr. bratislavské ministerstvo s plnou mocou pre Slovensko ponúklo, že uzná zbory a za vnútorný komunikačný jazyk zborov maďarčinu, ale iba úplne oddelene od materského dištriktu, v rámci dištriktu na Slovensku. Toto kompromisné riešenie biskup rázne odmietol a roz48. BAŽ MU. IV.-1901/b. 1. doboz 374/1920. 49. BAZ MLt. IV-1901/c 3. doboz 17/1920. 50. Kassai Hírlap, 19. februára 1919, s. 5.
