Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Diskusia
Fenomén Trianonu v bratislavskom zrkadle 187 úlohu tak vnútorné faktory (neriešenie národnostných a iných spoločenských otázok v dualistickom Uhorsku, činnosť vlád v r. 1918 - 1920 a vnútropolitický chaos), ako aj vonkajšie faktory (iredentizmus susedných národov, prehra v 1. svetovej vojne a veľmocenské záujmy) a ich spoločný efekt mal za následok konečnú formu mierovej zmluvy. Podstatný rozdiel medzi týmito smermi sa prejavuje v interpretácii jednotlivých faktorov, v posúdení ich dôležitosti, v niektorých akcentoch, ale aj v tom, kto ako posudzuje zodpovednosť jednotlivých aktérov. Pre kritický postoj je pri výskume nevyhnutné čo najefektívnejšie sa vyhýbať etnocentrickému spôsobu videnia, ďalej patričná kritika zdrojov, ohľad na širší kontext, používanie medzinárodnej odbornej literatúry a komparatívna perspektíva. Je pritom dôležité vyhnúť sa emóciám a uznať, že prípadne aj „ten druhý“ by mohol mat pravdu. To sa samozrejme uplatňuje v každom jednotlivom prípade v rozličnej miere - aj u historikov uplatňujúcich kritický postoj sa niekedy objavuje dôraznejšia projekcia národného hľadiska alebo vášnivé sebatrýznenie, ale práve spomenuté požiadavky môžeme považovať za spoločné menovatele ich prác. Naproti tomu sa v dielach stúpencov školy zameriavajúcej sa na maďarské krivdy oveľa intenzívnejšie objavuje aj Holecom spomenutý (maďarský) národný uhol pohľadu, navyše sem patriaci historici interpretujú (a hodnotia) udalosti, procesy a javy väčšinou otvorene z „maďarského hľadiska“, čomu neraz podriaďujú aj vyššie uvedené odborné aspekty. Pohľad „druhej strany" je pre nich sekundárny alebo sa úplne ignoruje, teda títo autori sa snažia predovšetkým o predstavenie „maďarskej pravdy“, ignorujúc slovenské, rumunské a iné pravdy. V centre ich myšlienok, ktoré často podopierajú aj emóciami, sú maďarské záujmy, ich argumentačný systém je zväčša postavený na domnelých a/alebo reálnych maďarských krivdách. Základným znakom tohto prúdu je to, že Maďarsko a maďarský národ sa považujú za obete vonkajších a vnútorných protimaďarských síl. Príznačným je preň aj priama úmernosť medzi odsúvaním odborných kritérií a nárastom subjektivity, vášnivosti štýlu a mierou sebaľútosti. Autorov, ktorístoja mimo obce profesionálnych historikov, charakterizuje aj večný boj s „oficiálnymi“ a „protinárodnými“, či „ne-národnými“ interpretáciami udalostí, odkrývanie „zamlčanej pravdy“ pred Maďarmi (a pred svetom). Tento smer vo viacerých ohľadoch čerpá z medzivojnového trianonského diskurzu, a tento diskurz aj oživuje. Pre mnohých jeho zástancov platí Holecovo konštatovanie, podľa ktorého tuje hlavné hľadisko „jednoznačný, pochopiteľne negatívny postoj“ k Trianonu“.14 Obraz Trianonu, ako ho vytvoril smer zameraný na maďarské krivdy, zohráva kľúčovú úlohu v procese formovania spoločenstva, ktorý sa snaží nahradiť ten proces budovania maďarského národa ktorý sa narušil po prvej svetovej vojne. Spoločné, takmer rituálne prežívanie a pripomínanie si mierovej zmluvy ako traumy a vzdorovité odmietanie realít po dvoch prehratých svetových vojnách má totiž za úlohu živiť, resp. vzkriesiť víziu v každom ohľade jednotného maďarského národa.15 Zástancovia tohto prístupu neberú na vedomie ani to, že táto vízia stojí nielen proti podobným víziám susedov, ale často je aj ďaleko od reality. Predpokladáme, že popri tých, ktorí pomocou trianonského folklóru vyjadrujú svoje národné cítenie,16 tento obraz Trianonu si osvojujú aj ľudia, pre ktorých je celý Trianon iba zámienkou pre istú rebéliu či „frajerčinu“. 14. Holec, Roman c. d. s. 296. 15. Pozri Egry, Gábor: Otthonosság és idegenség. Identitáspolitika és nemzetfelfogás Magyarországon a rendszerváltás óta. Budapest : Napvilág Kiadó, 2010, s. 80 - 81. 16. Tamže, s. 58.
