Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Diskusia
188 Csaba Zahorán „Národná otázka“ - vrátane Trianonu - bola v maďarskej historiografii počas desaťročí socializmu najprv tabuizovaná, neskôr zanedbávaná.17 Opatrné, kritické spracovávanie problematiky sa začalo až v druhej polovici tohto obdobia, v práci sa pokračovalo v 90. rokoch a výskum trvá dodnes.18 Záujem o túto tému sa po nastolení slobody tlače a prejavu zvýšil aj mimo akademickej pôdy. Nevídanou rýchlosťou sa množiace publikácie si popri odkrývaní predtým obchádzaných čiastkových tém vytýčili za cieľ aj „rekonštrukciu“ národného vedomia, oslabeného počas diktatúry jednej strany. Bol to okamih akoby stvorený na preskúmanie tejto otázky a na slobodnú diskusiu, no nestalo sa tak.19 Zabránilo tomu predovšetkým to, že národná otázka sa stala súčasťou politickej agendy, ale aj inštrumentalizácia Trianonu. Ale ani samotná obec historikov nebola vyslovene otvorená diskusii s hlásateľmi nevedeckých alebo priamo extrémistických názorov. Prúd zameraný na maďarské krivdy, kypiaci pomaly vo vlastnej subkultúre, dlho nedokázal otriasť pozíciou kritickej školy, reprezentujúcej „oficiálny“ pohľad. Postupné posilnenie pravicových médií navyše viedlo k vzniku istej paralelnej pravicovej („národnej“) verejnosti, čo opäť viac prialo uzatváraniu sa „do vlastných svetov“ než vzájomnej diskusii. Táto situácia sa zmenila v posledných niekoľkých rokoch, keď táto škola prerástla hranice subkultúry a vybudovala si vlastné inštitúcie (napr. Trianonské múzeum vo Várpalote a Trianonský výskumný ústav), odštartovala už spomenuté časopisy Trianoni Szemle a Nagy Magyarország a postavila sa kritickej škole aj pomocou angažovaných mladých historikov. Bol to zrejme tento proces, ktorý upútal aj pozornosť Romana Holeca. Noví účinkujúci začali súťažiť o pozornosť záujemcov publikáciami, ktorých kvalita i odborná úroveň je v porovnaní s produktmi trianonskej subkultúry viditeľne vyššia a pre týchto nových aktérov je zvlášť príznačný elán a sebaistota, s ktorou do súťaže vstupujú.20 Časopis Nagy Magyarország - zrejme nie nezávisle od zmeny politickej atmosféry v Maďarsku - už svojím názvom, ale aj témami a štýlom zámerne „provokuje", a to ani nie tak historikov susedných štátov, ako skôr maďarských odborníkov patriacich k hlavnému (kritickému) prúdu.21 Znamená to veľkú výzvu pre maďarskú historiografiu, na ktorú zatiaľ neprišli adekvátne odpovede. Holec vo svojom článku a svojím článkom vlastne poukazuje na absenciu týchto odpovedí. Môžeme dodať, že do istej miery právom. Nepochybne má pravdu vtom, že k expanzii národného pohľadu a smeru zameraného na maďarské krivdy v širšom verejnom diskurze by nebolo došlo bez mlčania alebo len sporadickej a sla17. Počas socializmu sa otázke Trianonu v Maďarsku z politických a ideologických dôvodov vyhýbalo, a znovu sa ňou začali bádatelia zaoberať až postupne. Malo to však aj pozitívne dôsledky - jednak sa téma vyňala z pasce predtým dominantného, nacionalistického emocionálneho prístupu, jednak sa mohli načrtnúť aj nové uhly pohľadu. Pozri Somlai, Katalin: Trianon a marxista történetírásban. In Limes, 2002, roč. 15, č. 2, s. 51 - 61. 18. V tomto ohľade sú priekopnícke práce Márie Ormos, ktorá skúmala súvislosti mierovej zmluvy na základe materiálov zo zahraničných archívov, ako aj dnes prebiehajúce výskumy zamerané na otázku Trianonu v kontexte nacionalizmov. Pozri Zeidler, Miklós: Trianon válogatott történeti bibliográfiája. In Zeidler, Miklós (ed.): Trianon. Budapest : Osiris, 2003, s. 905 - 927. Táto zbierka ponúka výborný výber z prameňov, z verejného diskurzu aj z odbornej literatúry až do rokov nového tisícročia. 19. V súvislosti s tým pozri Pók Attila: Miért nem volt történészvita a rendszerváltás utáni Magyarországon? In Pók, Attila: A haladás hitele. Progresszió, bűnbakok, összeesküvők. Budapest : Akadémiai Kiadó, 2010, s. 307 - 308. 20. Treba poznamenať, že spomenuté dva časopisy sú síce programovo „národne“ orientované, čo však neznamená, že každý z autorov sa dá zaradiť do tohto smeru. 21. Pozri neskoršie čísla časopisu, hlavne 3. číslo z júna 2010 zasvätené najmä udalostiam z rokov 1918 - 1919.
