Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Úspechy, kompromisy a neúspechy v integrácii utečencov z Hornej zeme 17 Pozornosť si zaslúžia aj členovia a zamestnanci armády. Tu nám za príklad poslúži integrácia Nándora Petróa, narodeného v r. 1899. Petró vyrástol v Košiciach. Keď požiadal o štátne občianstvo Maďarska, bol ešte slobodný. V posledných rokoch vojny slúžil u cisárskeho a kráľovského 6. horského streleckého pluku v hodnosti práporčíka, v národnej armáde získal hodnosť podporučíka. Po svojom príchode do Košíc krátky čas pracoval na stavebnom odbore obvodného kráľovského vojenského veliteľstva v Miškovci, onedlho však už figuruje medzi účastníkmi obchodného rekvalifikačného kurzu pre úradníkov a dôstojníkov - utečencov. Z toho sa dá vydedukovať, že v tom čase už nebol zamestnancom armády, lebo kurzu sa mohli zúčastniť iba ľudia, ktorí o úrad prišli. Na rozdiel od väčšiny účastníkov kurzu Petró mal celkom šťastie, keď už o niekoľko mesiacov, od januára 1922, dostal miesto na mestskom daňovom úrade s dennými diétami. Od tohto momentu bol jeho kariérny postup neporušený, v r. 1934 už dosiahol hodnosť daňového úradníka 1. triedy. Medzitým sa oženil, v r. 1935 vlastnil dvojizbový byt na Semmelweisovej ulici, teda v mestskej časti, kde bývalo veľa verejných zamestnancov.45 Na základe týchto čiastkových príbehov sa zdá, že v porovnaní s presídlencami, prichádzajúcimi roztrúsené z rôznych kútov Gemersko-malohontskej župy, v meste vedeli ľahšie zapustiť korene tí, ktorí prichádzali organizovane, spolu s niektorým presťahovaným úradom - v našom prípade košickí poštári. K tomu teba dodať, že vedenie Miškovca už len pre ich počet a strategické úlohy venovalo umiestneniu inštitúcií a ich zamestnancov zvýšenú pozornosť. Preto sa často inak zaobchádzalo s tými, ktorí pokračovali v práci v presťahovanej inštitúcii, než s tými, ktorí museli hľadať nové pracovisko. Nielen mesto sa snažilo pomôcť utečencom, aj oni sami upozorňovali na svoje problémy prostredníctvom petícií a iných spoločných akcií. Pri kolektívnom presadzovaní svojich záujmov v r. 1919 boli najaktívnejší Košičania. Na jeseň košickí poštári a telegrafisti požiadali hlavného župana o podporu nimi prevádzkovanej vývarovne, o rok neskôr sa spoločne obrátili na bytový úrad.46 Snažil sa im pomáhať aj Endre Puky, posledný podžupan Abovsko-turnianskej župy, od r. 1920 vládny komisár a od r. 1922 hlavný župan župy Boršod-Gemer-Malohont a mesta Miškovec.47 51-ročný podžupan Puky, ktorý sa tešil všeobecnej úcte, spolu s ďalšími Košičanmi aj sám optoval pre Maďarsko, jeho žiadosť sa nachádza v protokole z r. 1922. O občianstvo žiadal spolu s manželkou a so synom. Rodina najprv bývala v novom sídle Abovsko-turnianskej župy, v meste Szikszó, potom si našla domov v Miškovci. Popri podžupanovi aj väčšinu zamestnancov župy vyslali do Szikszó. Toto mestečko s 3000 obyvateľmi, nachádzajúce sa vo vzdialenosti 20 kilometrov od Miškovca, vôbec nezodpovedalo požiadavkám 45. BAZ MLt. IV.B-1924. Miskolc törvényhatósági jogú város szolgálatában állott tisztviselők jegyzéke. IV. doboz. Petró Sándor személyi lapja. 46. Kassai postai és távírdái dolgozók kérelme a főispánhoz. BAZ MLt. IV. 1901/b. 2. doboz 224/1919. 47. Dr. Endre Puky (1871 - 1941) sa narodil v Košiciach, po štúdiách sa vrátil do rodného mesta, kde ho v r. 1895 zvolili za podnotára župy, v r. 1906 za podžupana. V r. 1919 bol vyhostený z Košíc, spolu s úradníkmi župy sa dostal do Szikszó. Jeho rodina zostala v Košiciach do konca r. 1920, potom sa natrvalo presťahovala do Maďarska. Puky sa v r. 1924 vzdal funkcií v Miškovci a presťahoval sa do Budapešti, kde sa v rokoch 1924 - 1933 zapojil do politického života ako poslanec za obvod Bódvaszilas. Vo vláde Gombosa od 1. októbra 1932 do 7. januára 1933 zastával funkciu ministra zahraničných vecí. Zomrel v r. 1941 v Szovátafurdó, ktoré bolo po druhej viedenskej arbitráži znovu pripojené k Maďarsku (dnešné Sovata Bai v Rumunsku).
