Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
128 Attila Simon prijatý bez hlasov socialistických strán pomocou hlasov troch nemeckých občianskych strán a Maďarskej národnej strany, položili sa základy takej novej parlamentnej väčšiny, ktorej súčasťou boli v dejinách Československa prvý raz popri československých stranách aj nemecké (Bund der Landwirte, Nemecká kresťanskosocialistická strana a Nemecká živnostnľcka strana), aj maďarské strany. Nová parlamentná väčšina, ktorá sa po schválení zákonov o kongrui ďalej posilňovala, ešte neznamenala novú vládnu koalíciu. Kým v priebehu októbra do vlády vstúpili nemecké aktivistické strany a následne na začiatku ďalšieho roka aj Hlinková slovenská ľudová strana, prebiehali ešte dlhé vyjednávania. 14. október 1926, keď v parlamente predstavili novú vládu, znamenal významný obrat v dejinách Československa, veď do vlády sa prvýkrát dostali predstavitelia menšinových strán, v tomto konkrétnom prípade sudetských Nemcov, a ich prítomnosť vo vláde pretrvala až do jari roku 1938. Cesta Maďarskej národnej strany nebola totožná s cestou nemeckých strán. Po voľbách sa Szent-lvány pustil s vervou do toho, aby využil svoj volebný výsledok a posilnil svoju základňu v maďarskom spoločenstve na Slovensku a tým vytvoril silnejšie pozadie svojim cieľom reálnej politiky, ktoré si vytýčil. S týmto úsilím korešponduje aj vytvorenie naoko nezávislej Maďarskej národnej robotníckej strany, ktorá v skutočnosti vznikla ako sekcia Maďarskej národnej strany. S tým súvisí aj posilnenie komunikácie Maďarskej národnej strany: v Bratislave vytvorili tlačovú kanceláriu strany, k týždenníku Barázda a k bratislavským Magyar Újság kúpili aj košické noviny Az EsťB. Ak k tomu prirátame, že aj v Prágai Magyar Hírlap (PMH) bol citeľný vplyv Szent-lványho, môžeme povedať, že si vytvoril silné tlačové zázemie pre svoje ciele. Zároveň sa stále markantnejšie prejavovali rozdiely medzi správaním Szent-lványho a Gézu Szüllőho, ktorý reprezentoval „najkrajnejšiu opozíciu“ a zároveň politiku zohľadňujúcu „budapeštiansky postoj". V čase hlasovania o agrárnych clách Szúlló a jeho strana hlasovala proti návrhu nielen z opozičného automatizmu, ale aj preto, lebo by to nepriaznivo vplývalo na potravinový priemysel v Maďarsku. Szent-lvány bol však toho názoru, že jeho negatívne dôsledky pre Maďarsko budú len dočasné46 47, avšak prevážia nad nimi tie výhody, ktoré jeho prijatím vyplynú pre maďarských poľnohospodárov na Slovensku. Prijatie colného zákona Maďarskou národnou stranou vyvolalo pozitívny ohlas medzi maďarskými voličmi na Slovensku, predovšetkým medzi dedinským obyvateľstvom, a podľa niektorých prameňov značný počet členov Krajinskej kresťansko-socialistickej strany prestúpilo do Maďarskej národnej strany48. Národná strana sa snažila svoje siete rozprestrieť na mestské obyvateľstvo tým, že sľubovala takú zmenu zákona o štátnom občianstve, ktorý by bol tisícom ľudí zaručil československé občianstvo a tým aj ich životné istoty49. Krajinská kresťansko-socialistická strana, ktorá v tom videla ohro-46. Angyal: Érdekvédelem, c. d., s. 134. 47. Porovnaj Szent-lványho prejav v parlamentnej diskusii. Digitálni knihovna NS RČS 1925- 1929, Poslanecká snëmovna - stenoprotokoly, 4. schúze, Pátek 11. června 1926. http://www.psp.cz/eknih/1925ns/ps/stenprot/030schuz/phlohy/priloh02.htm 48. Národní archív České republiky, Praha (ďalej NA ČR), f. Presidium ministerstva vnitra, AMV 225 (ďalej AMV-PMV 225), šk. 225-812-1, 10666/1926 prez 49. Zákon o štátnom občianstve známy v historiografii ako lex Dérer et. Szent-lvány bol síce v júli prijatý, ale jeho znenie nebolo vhodné na to, aby uspokojivo riešil osud tisícov Maďarov bez štátneho občianstva.
