Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Aktivistické pokusy v maďarskej politike... 129 ženie svojej voličskej základne, sa okamžite pustila do ostrej protikampane a pokúsila sa bagatelizovať úspechy Maďarskej národnej strany. V útoku na Szent-lványho zohral rozhodujúcu úlohu bulvárny plátok Kassai Újság, vychádzajúci vo vysokom náklade. Kampaň viedol košický kresťanský socialista Gyula Fleschman, ktorý od základov neznášal „liberálnych národniarov“. Podľa Kassai Újság bol dôsledok zákona o štátnom občianstve skôr negatívny, colný zákon spôsobil škody Maďarsku a Szent-lvány sa zaradil medzi „materialistických“ politikov, ktorí kladú svoj osobný prospech pred hlásané idey50. Ale aj časť tlače v Maďarsku (pravdepodobne v organizácii KKS) útočila na Maďarskú národnú stranu, a tak sa Szent-lvány pokúsil na stránkach novín Az Újság vysvetliť svoje kroky, zdôrazňujúc, že síce colný zákon spôsobuje Maďarsku problémy, jeho strana je však povinná urobiť všetko pre to, aby získala pre Maďarov na Slovensku výhody51. V článku zverejnenom v budapeštianskom tlačovom orgáne vysvetlil aj to, že vhodnou politikou sa dá dosiahnuť štátoprávny program Maďarskej národnej strany - národnostná autonómia - a Maďarstvo na Slovensku si tým, že zbohatne, bude chrániť svoje povedomie o to silnejšie. Okrem informovania verejnosti sa Szent-lvány snažil odôvodniť svoj postoj a vysvetliť svoje predstavy aj užšiemu kruhu budapeštianskeho vedenia. Bolo to obsahom referátu, pripraveného na zasadnutie vedenia strany 10. júla, ktorý bol ale v predstihu zaslaný aj do Budapešti52, resp. v tom istom čase bolo maďarskému ministerstvu zahraničných vecí zaslané aj memorandum53 54, ktoré do Budapešti doručil pražský veľvyslanec, spolu s pozitívnym hodnotením jeho obsahu. Tieto dva dokumenty hodnotili dovtedajšie kroky strany ako potrebné a úspešné, podstatu reálnej politiky videli popri zlepšení hospodárskeho postavenia maďarskej menšiny, resp. zachovania ich konkurencieschopnosti, hlavne v rozbití československej národnej koalície. Dôraz v nich teda kládol kamsi inam ako v domácej komunikácii, za hlavný cieľ spolupráce nemeckých, maďarských a slovenských strán označil to, aby vrazili klin medzi Agrárnu stranu a sociálnych demokratov, resp. medzi strany, na ktoré tieto strany v rámci širokej československej koalície stavali. Tým mali vytvoriť situáciu, v ktorej by tvorili menšinové politické strany jazýček na váhach, a tým by ovplyvnili aj voľby prezidenta, ktoré sa mali konať v roku 1927, a v dlhodobých predstavách by dosiahli aj revíziu Ústavy založenej na princípe národného štátu. Maďarský vodca strany si predstavoval, že zapojením ním vybraných politických strán64, s ktorými už predbežne o tom rokoval, by sa podarilo vytvoriť taký menšinový blok, ktorý by disponoval v optimálnych podmienkach 82-mi, v reálnejších podmienkach 60-imi poslancami a ktorý by v rámci existujúcich mocenských vzťahov v parlamente nebolo možné obísť v žiadnych významnejších otázkach. Hoci spojivom medzi stranami v plánovanom menšinovom bloku mal byť aktivizmus, Szent-lvány odmietol myšlienku účasti vo vláde (aspoň 50. Kassai Újság, 8. októbra 1926. 51. Az Újság, 4. júla 1926. 52. MOL, K-64, 17. cs. 346/res.pol 1926 53. MOL, K-64, 17. cs. 334.res.pol/1926. 54. Maďarská národná strana, Krajinská kresťansko-socialistická strana, Hlinková slovenská ľudová strana, Bund der Landwirte, Nemecká kresťansko-socialistická strana, Nemecká národnosocialistická strana, Nemecká národná strana.
