Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
94 Attila Simon venovali zabezpečeniu pomerného zastúpenia národností na štátnych úradoch, a to podľa výsledkov posledného sčítania ľudu, pričom do pozícií na úradoch venujúcich sa národnostným záležitostiam by sa mali menovať výlučne osoby príslušnej národnosti. Proporcionálna časť štátneho rozpočtu by prislúchala menšinám. Toto všetko by bolo ešte doplnené plnohodnotnou kultúrnou a školskou autonómiou menšín. Nový jazykový zákon by síce zotrval na báze zákonnej úpravy z roku 1920, no s podstatnými koncesiami smerom k národnostiam. Československý jazyk si mal zachovať charakter štátneho jazyka, ale v oblastiach, kde národnosti tvorili väčšinu, aj ich jazyk by sa stal úradným. Percentuálna hranica pre používanie jazykov menšín by sa podľa návrhu mala znížiť z 20 na 15 %22 s tým, že pôsobnosť týchto opatrení by sa rozšírila okrem verejnej správy aj na štátne podniky, teda aj na železnice a poštu. Materiál, prijatý koncom júna na rozšírenom zasadnutí ministerskej rady zďaleka nebol považovaný za definitívny, o stanovisko boli požiadané aj jednotlivé rezorty. Tieto síce vo verbálnej rovine návrh podporovali, no vzniesli početné pripomienky, fakticky zužujúce dopady štatútu. Ostrú odmietavú reakciu vyvolalo najmä prípadné zavedenie proporcionálneho zastúpenia menšín v štátnej správe. Ministerstvo sociálnych vecí napríklad odmietal tento princíp s odôvodnením, že služba štátu si vyžaduje úplne spoľahlivých a oddaných úradníkov.23 Aj iní, ktorí návrh pripomienkovali, si vedeli predstaviť zamestnanie jedine osôb, z pohľadu štátu úplne spoľahlivých - čo by samozrejme vyvolalo ďalšie problémy. Ministerstvo obrany navrhlo vyňať spod uplatnenia princípu proporcionality armádu, políciu, pohraničnú stráž, politické úrady, poštu, železnice, štátne lesy, a všetky podniky, ktorých fungovanie je významné z hľadiska obrany štátu.24 Napriek nezhodám vo vysokej politike a skôr odmietavému postoju českej verejnosti vláda 26. júla schválila text návrhov zákonov, ktorý už považoval za definitívny, a na druhý deň ho aj rozoslal na veľvyslanectvá na informáciu. Vtedy ešte vláda dúfala, že 3. augusta bude môcť návrh predložiť do národného zhromaždenia a začať meritórnu diskusiu o ňom. K tomu však chýbalo splnenie jednej podmienky - pozitívny ohlas nemeckej strany, nakoľko SdP počas júla sa stále vyhýbala rokovaniam. Všímajúc si tento vývoj československé vedenie zvažovalo predloženie návrhu štatútu do parlamentu bez rokovania s SdP, no britská vláda čo najrozhodnejšie odhovárala Prahu od takéhoto kroku a žiadala, aby Národnému zhromaždeniu bol predložený iba taký materiál, na ktorom sa dohodli aj s Nemcami.25 Nemecká odpoveď napokon prišla 1. augusta, a bola jednoznačne odmietavá, čo súčasne znamenalo koniec tzv. druhého plánu, a návrh sa 3. augusta nedostal na program schôdze Národného zhromaždenia. Navyše v tento deň dorazil do Prahy lord Runciman, označený britskou vládou za „investigator“ (vyšetrovateľ) a „mediator“ (sprostredkovateľ), misia ktorého otvorila novú kapitolu v zaobchádzaní s nemeckou otázkou. Stanovisko Zjednotenej maďarskej strany v prvej fáze rokovaní o štatúte Na rozdiel od postojov SdP, stanovisko Zjednotenej maďarskej strany (ZMS) k Hodžom iniciovanému národnostnému štatútu ešte zďaleka nie je prebádané. Jeho ťažká čitateľnosť je spôsobená predovšetkým nedostatkom relevantných prameňov, keďže pre absenciu archívu ZMS sú bádatelia zväčša nútení opierať sa o hlásenia
