Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
8 Aranka Kocsis mesto, napriek jej ťažkej situácii, zostala v medzivojnovom období cieľom vidieckych más, hľadajúcich svoje miesto vo svete. Čiastočne s podporou mesta, čiastočne spontánne vznikli tie okrajové robotnícke kolónie, ale mnohokrát skôr štvrte biedy, ktoré sa v dvadsiatych a tridsiatych rokoch stali domovom najchudobnejších, vytlačených z vnútorného mesta a najmä chudoby prichádzajúcej z vidieka. Mesto prispelo k ich vytvoreniu popri vlastnej výstavbe predovšetkým pridelením pozemkov a poskytnutím rôznych zliav stavebným družstvám (bezplatné alebo zľavnené zabezpečenie pozemkov a stavebného materiálu). Takto sa zrodili v dvadsiatych rokoch 20. storočia na okraji, v extravilánoch a v susedstve Bratislavy také kolónie, ako Slamený vrch, Tehelné pole, Emyháza, Hohenay, Westend, Dornkappel, a na pravom brehu Dunaja, pri Petržalke Auliesl a Zaboš. Príbeh štvrte Emyháza sa začal ešte pred dvadsiatymi rokmi minulého storočia. Výstavbu prvého robotníckeho domu magistrát mesta povolil v roku 1918 istej bratislavskej stavebnej akciovej spoločnosti. Neskôr, v roku 1925 plánovala tá istá spoločnosť celú kolóniu na toto územie. Ale Emyháza ešte aj na konci desaťročia patrila medzi najchudobnejšie štvrte, väčšina jej obyvateľstva žila bez práce, z podpory. Napriek plánovanej a zrealizovanej výstavbe mnohí bývali v núdzových bytoch, dokonca v drevených búdach. Problém zdravotníckej starostlivosti a kanalizácie kolónie nebol vyriešený ani v roku 1929. Kanalizácia chýbala v tomto období skoro všade na periférnych kolóniách mesta, aj na tých miestach, kde už bol vodovod. Vznik Westendu sa datuje na začiatok dvadsiatych rokov. Vedenie mesta v roku 1931 plánovalo sem atraktívne predmestie so záhradnými štvorbytovkami, ale do konca sledovaného obdobia aj tu bolo viac provizórnych stavieb, ako domov z pevného muriva. Skutočný charakter predmestia mali najviac Prievoz a okolie Petržalky na pravom brehu Dunaja, kde sa stavali hlavne rodinné domy, a usídlilo sa veľa robotníkov. Ale aj v susedstve Prievozu vznikli také štvrte biedy, ako bol Malý a Veľký Brenner, alebo na druhom brehu Zaboš, ktorý vtedy ešte patril do katastra Prievozu.18 Prvé domy v Zaboši boli postavené ešte pred prvou svetovou vojnou, v susedstve záhradnej reštaurácie, ktorá bola pôvodne horárňou. V roku 1921 stálo tu 12 domov, v roku 1946 už 340. Zo všetkých kolónií ešte táto mala najviac dedinský charakter, vďaka malým domčekom s predzáhradami. Do Aulieslu sa od začiatku dvadsiatych rokov sťahovali hlavne bratislavské rodiny chudobných robotníkov a nezamestnaných, ktorí si kvôli sanáciám a nedostatku financií nedokázali udržať svoje mestské byty. Časť z nich aj tu, v Auliesle roky bedárila v drevenej búde alebo v núdzovom byte. O rozparcelovaní a zľavnenom predaji honov Dornkapple pre nemajetné rodiny rozhodlo mesto v roku 1925, ale už aj predtým tu stálo niekoľko domov a provizórnych stavieb. Po dvoch rokoch žiadalo isté stavebné družstvo v tomto záhone ďalšie pozemky pre vlastných členov na výstavbu rodinných domov, v ďalšom desaťročí to isté družstvo požiadalo povolenie od samosprávy na zavedenie vody, elektriny a kanalizácie. Mesto napomáhalo usídleniu v kolónii aj poskytnutím stavebného materiálu, za zvýhodnenú cenu predalo tehly a iný materiál zo sanácie vnútorných častí mesta pre stavebné družstvo v Dornkappli. Napriek výstavbe aj tu bývala významná časť prisťahovalcov niekedy aj celé roky v provizórnych stavbách, v zlátaných drevených a plechových búdach, v domoch postavených bez povolenia či v preplne
