Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
Typy jazykových problémov 59 z hľadiska následkov problémov. Druhý a tretí spôsob vymedzenia kategórie problémov sa vzťahuje na tzv. prípadové problémy, čiže na konkrétne, reálne sa vyskytujúce problémy, ktoré sa viažu na čas a miesto, resp. na konkrétnych hovoriacich. Z týchto prípadových problémoch môžeme vyabstrahovať typové problémy, uspokojivé riešenie ktorých sa môže aj zásadne líšiť od riešenia prípadových problémov. V ďalšej časti svojho príspevku som sa pozrel na jazykové problémy ako na témy výskumu: konštatoval som, že na spoznávanie jazykových problémov na úrovni komunít za najvhodnejšiu považujem metódu presadzovanú prívržencami teórie jazykového manažmentu, čiže metódu vychádzajúcu z jazykových problémov laických hovoriacich. Dotkol som sa aj otázky možnosti výskumu jazykových problémov Maďarov na Slovensku, resp. som referoval o prvých uskutočnených krokoch v tomto smere. V nosnej kapitole svojej práce som predstavil typy jazykových problémov z deviatich rôznych hľadísk, uvádzajúc k nim aj ilustračné prípady. Rozlíšenie typov jazykových problémov je dôležité nielen z hľadiska teórie, ale aj pre hľadanie praktických možností ich vyriešenia: problémy rovnakého typu si zjavne vyžadujú rovnaké či podobné riešenia. Z dôvodu obmedzenia rozsahu som sa už nemohol venovať „podstate“, čiže zaobchádzaniu s problémami (vyriešenie je iba jedným z viacerých spôsobov zaobchádzania), tejto otázke sa venujem v inom príspevku (pozri Lanstyák 2010b). Poznámky 1 Fokusované (focused) sú také spoločenstvá, v ktorých existuje štandardná varieta s veľkou autoritou, ktorá je široko akceptovaná, rešpektovaná a oddelená od iných variet. Takéto sú väčšinou spoločenstvá v moderných národných štátoch (Trudgill 1992/1997, s. 43 - 44). 2 James Milroy (2001, s. 530) nazýva kultúrami so štandardným jazykom (standard language cultures) spoločenstvá, v ktorých si ľudia myslia, že ich jazyk existuje v štandardizovanej podobe, a toto ich presvedčenie ovplyvňuje spôsob, akým uvažujú o vlastnom jazyku aj o jazyku iných. Výrazná prítomnosť štandardnej variety s veľkou autoritou a s ňou spojená štandardistická jazyková ideológia silne ovplyvňuje myslenie ľudí, čo je podľa môjho názoru zdrojom mnohých jazykových problémov, ktoré sa v spoločenstvách bez štandardnej variety jazyka, alebo v spoločenstvách so štandardnou varietou, ktorá ale nie je natoľko dominantná, vôbec nevynárajú. 3 Difúzne (diffuse) sú spoločenstvá, ktorým chýba stabilný systém jazykových noriem. Štandardná varieta - ak vôbec existuje - hrá menšiu úlohu, realizuje sa ako interlekt, v bežnej reči sa často mieša s inými varietami, jazykové normy nie sú vždy stabilné a často sa uplatňujú v tej istej situácii rôzne normy, ktoré si navzájom konkurujú. (Trudgill 1992/1997, s. 76) 4 Japonskí lingvisti v poslednom čase hovoria o „Welfare Linguistics“, o lingvistike, ktorá prispieva k spokojnosti i prosperite daného jedinca alebo spoločenstva; riešenie jazykových problémov považujú za súčasť takto chápanej lingvistiky (pozri Muraoka 2009). 5 Jednoduchý jazykový manažment a organizovaný jazykový manažment sú dva dôležité pojmy teórie jazykového manažmentu. Jednoduchý manažment je formovanie jazyka laickým hovoriacim (napr. keď sa hovoriaci opraví alebo opraví komunikačného partnera, kecf dá meno svojmu dieťaťu, keď zapíše svoje dieťa do školy s takým či onakým vyučovacím jazykom atď.). Organizovaný manažment je činnosť vykonávaná odborníkmi; patrí sem napr. jazykové plánovanie a v mnohých krajinách aj kultivácia jazyka. Pozri napr. Nekvapil 2006, s. 96; 2009, s. 2; Nekvapil - Nekula 2008, s. 271 - 272. Teória jazykového manažmentu je komplexná teória zameraná na riešenie jazykových problémov, ktorá zahŕňa všetky druhy jazykového manažmentu v širšom zmysle slova, vrátane dobre známeho jazykového plánovania a kultivácie jazyka. (Podrobnejšie pozri Lanstyák 2010b s. 55.) 6 Ako vidíme, táto posledná definícia charakterizuje jazykový problém z viacerých uhlov pohľadu: z emocionálneho (nepríjemné pocity), komunikačného (komunikačná porucha), jazykového (používanie
