Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
58 István Lanstyák z psycholingvistických či patologických príčin použije existujúci prostriedok deviantným spôsobom, i keď vo vhodnom kontexte. Tento typ sa prejavuje výlučne na mikroúrovni, pretože o žiadnej (stabilnej) variete jazyka a o žiadnom jazyku nemožno povedať, že je ab ovo zlý, deviantný. Na druhej strane, tento typ problému je typicky individuálny problém, nemá komunitné či celospoločenské súvislosti (s výnimkou porúch napr. patologického charakteru, ktoré si vyžadujú organizovaný zákrok, čoho predpokladom je výchova odborníkov, ako sú logopédi a pod.). Poruchy v jazykovom prejave zdravých ľudí môžu byť dvojakého charakteru: javy disfluencie v užšom slova zmysle a prerieknutia (omyly).14 U chorých a/alebo starých ľudí sa prejavujú také poruchy, ako rečové chyby (bez ohľadu na vek), rečové dôsledky chorôb (napr. „strata jazyka" ako dôsledok afázie), či dôsledky procesu starnutia (napr. vypadávanie slov).15 9.3. Problémy vznikajúce v dôsledku jazykového nedostatku Pod jazykovým nedostatkom rozumieme rôzne nedostatky v jazykových znalostiach hovoriacich. Ak jazykový nedostatok pozostáva z nepoznania alebo nedostatočného poznania konkrétneho jazykového prvku či formy, ktorú by autor komunikátu v danej rečovej situácii práve potreboval, jazykový problém vzniká na mikroúrovni. Na makroúrovni spôsobuje jazykový nedostatok problém vtedy, keď hovoriaci nie je schopný komunikovať spôsobom, ktorý by zodpovedal podmienkam danej komunikačnej situácie, resp. adresát nie je schopný porozumieť tomu, čo mu komunikačný partner z objektívneho hľadiska zrozumiteľne hovorí, čiže nepozná alebo dostatočne nepozná jazykovú varietu či jazyk obvykle používaný v takejto komunikačnej situácii. K makroúrovňovým problémom radíme aj absenciu jazykových zručností. 9.4. Problémy majúce pôvod v samotnom jazykovom systéme V prípade štvrtého - v podmienkach maďarského jazyka pomerne marginálneho - typu hovoriacemu bráni v komunikácii samotný jazyk, jazykový systém, jeho nedostatky, nejednoznačnosť. Aj tu poznáme viaceré subkategórie. Ako príklad môžeme uviesť problematickosť tvorenia záporu zo slovesa nenávidieť v slovenčine, problém v jazykovom rozlišovaní pojmov ’bad’ a ’eviľ, medzi ktorými je obrovský rozdiel, napriek tomu sa na obidve často používa slovo zlý, pričom v množstve prípadov kontext nerobí význam jednoznačným. Záver Vo svojom príspevku som rozoberal niektoré otázky jazykových problémov; najväčšiu pozornosť som venoval systemizácii problémov na základe jazykového materiálu z empirických výskumov a na základe vlastných skúseností. Teoretickou bázou pre výskum jazykových problémov bola teória jazykového manažmentu, ktorá sa zdá byť vhodnejšou pre objasnenie teoretických otázok aj pre praktické riešenie problémov než akákoľvek iná teória. Po stručnom predstavení teórie jazykového manažmentu som definoval pojem jazykového problému tromi spôsobmi: vychádzajúc zo všeobecného pojmu problému ako takého, z hľadiska noriem uplatňovaných v procese interakcie (to je prístup súladný s teóriou jazykového manažmentu), a nakoniec
