Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
46 István Lanstyák ku Maďarska a okolitých štátov, úsilie vlád a iných orgánov zamerané na riešenie (alebo generovanie) jazykových problémov a výsledky tohto úsilia. Pozornosť sa má venovať aj jazykovej politike organizácií a inštitúcií s rôznou pôsobnosťou. 5. Nakoľko v súčasnosti nemáme k dispozícii údaje získané uvedenými metódami, v tejto práci sa pri identifikácii a prezentovaní jazykových problémov opieram hlavne o údaje z empirických výskumov. Časť údajov pochádza z dotazníkového prieskumu, uskutočneného koncom roka 2006. V rámci neho vyplnilo dotazníky zamerané na zisťovanie jazykových problémov 33 poslucháčov študujúcich maďarský jazyk v Szombathelyi, v Bratislave a v Maribore (časť výsledkov bola aj publikovaná, pozri Kolláth - Lanstyák 2007). Respondenti reprezentujú tri rôzne jazykové situácie: študenti Vysokej školy Daniela Berzsenyiho v Szombathelyi ako Maďari žijúci v Maďarsku predstavujú hovoriacich štátnym jazykom v jednojazyčnom prostredí; študenti Univerzity Komenského v Bratislave sú predstaviteľmi maďarskej menšiny s viac-menej kompaktnou sídelnou štruktúrou, v prostredí ktorej existuje pomerne stabilný menšinový bilingvizmus; študenti Univerzity Maribor, pochádzajúci z maďarskej diaspóry obývajúcej povodie rieky Mura, žijú v podmienkach nestabilného bilingvizmu, v stave rýchlo napredujúcej jazykovej asimilácie. Komparatívny prístup nám umožnil odhaliť aj niektoré špecifiká jazykových problémov v menšinovom kontexte. 6. Ďalšiu časť údajov sme získali excerpovaním jazykových diárov. Jazykové diáre sú písané dokumenty, v ktorých sa zachytávajú udalosti a pozorovania súvisiace s jazykom, čiže také udalosti, v ktorých hrá hovorenie, počúvanie, čítanie či písanie rozhodujúcu úlohu. Okrem popisu udalostí diáre môžu obsahovať aj jazykové reflexie, t. j. také postrehy o rôznych jazykových udalostiach, ktoré neplatia len pre jeden konkrétny prípad. Nie malá časť zápisov v diároch sa týka jazykových problémov. Bratislavskí študenti maďarského jazyka a literatúry v rokoch 2006 - 2009 písali okolo 60 diárov s približne 800 zápismi (pozri Lanstyák 2008; ďalej pozri Bognár 2008). 7. U nás zatiaľ nepoužívanou metódou empirického výskumu jazykových problémov je sociolingvistické interview, ktorého cieľom je získanie materiálu pre zostavenie čiastkových alebo úplných jazykových biografií8 (o nich pozri Nekvapil 2003, 2004).9 Čo sa týka možných respondentov, najprv by mali prísť na rad ľudia vzdelaní, s vysokou mierou metajazykovej uvedomelosti, najmä takí, ktorí počas vykonávania svojej profesie pravidelne čelia jazykovým problémom či už v oblasti školstva, verejnej správy, kultúry, politiky, hospodárskeho života a pod. Následne by sa mali osloviť menej uvedomelí, menej vzdelaní, resp. nevzdelaní hovoriaci, ktorí sa často pohybujú na hranici dvoch rečových komunít. Sociolingvistické interview môžu slúžiť aj na lepšie ozrejmenie, doplnenie faktov zaznamenaných počas spontánnych rozhovorov, pokiaľ našimi respondentmi sú osoby - účastníci spontánnych rozhovorov. 8. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že medzi zdroje spoznávania jazykových problémov zaraďujeme aj publikácie lingvistov a odborníkov na kultivovanie jazyka s príslušnou tematikou. Je potrebné získať prehľad o maďarskej a zahraničnej odbornej literatúre týkajúcej sa variet jazyka za hranicami Maďarska, používania jazyka, bilingválnosti, jazykovej politiky a pod., a analyzovať túto literatúru z hľadiska jazykových problémov.
