Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)

Štúdie

Typy jazykových problémov 45

sobovať problémy vo vlastnom úze odborníkov i „pestovateľov jazyka“, jednak preto, lebo porovnaním týchto problémov s problémami laikov, odhalením rozdielov medzi nimi, lepšie spoznáme aj problémy obyčajných hovoriacich. A napokon, „pestovatelia jazyka“ a lingvisti majú vplyv na časť laických hovoriacich, najmä na vrstvu intelektuálov, a práve preto jazykové prostriedky sproblematizované lingvistami a „pestovateľmi jazyka" môžu týmto ľuďom spôsobovať skutočné problémy.

Zisťovanie jazykových problémov v maďarskej jazykovej komunite

1. V teórii jazykového manažmentu medzi hlavné metódy zberu údajov o jazykových problémoch patrí analýza transkriptov nahrávok spontánnych a odborných diskurzov, sociolingvistických rozhovorov a iných rečových udalostí, resp. analýza písomných jazykových materiálov podobného charakteru. V databáze Jazykovej kancelárie Gramma sa nachádza veľké množstvo nahrávok a ich transkriptov (pozri Lanstyák - Rabec 2008), ktoré však ešte neboli na tento účel využité. Identifikáciu jazykových problémov v jazykových diskurzoch laických hovoriacich možno spojiť s výskumom jazykových ideológií, ktoré sa tiež oplatí sledovať aj v laických diskurzoch. V prospech takéhoto prístupu hovoria praktické úvahy (jazykové problémy a ideológie sa často objavujú spoločne), aj teoretické argumenty: čo považujú v určitej komunite za jazykový problém a čo nie, resp. ktorý problém sa zdá byť pre členov komunity závažný, nezávisí len od objektívnych faktorov, ale aj od jazykových ideológií pôsobiacich v danej komunite (pozri Lanstyák 2010b, s. 70 - 72).

2. Ďalšou dôležitou metódou získavania údajov je monitorovanie tlače a elektronických médií v Maďarsku a za jeho hranicami, zber článkov či programov s tematikou jazykových problémov, využitie údajov, ktoré sa v nich nachádzajú. Bolo by osožné sledovať okrem tlače aj krásnu literatúru. Samozrejme, údaje treba podrobiť kritickej analýze, nakoľko v médiách - a samozrejme v literatúre - sa môžu objaviť aj fiktívne príbehy. Do monitorovania by sa dali zapojiť aj vysokoškoláci študujúci maďarský jazyk a literatúru, diplomové práce s takouto tematikou by mohli prispieť k lepšiemu poznaniu jazykových problémov.

3. Je prirodzené, že medzi metódami výskumu sa nachádza aj metóda zúčastneného pozorovania, ktorú nie je ťažké aplikovať vtedy, keď výskumník sám žije v danej komunite, aj keď môže byť pre neho ťažké zachovať si nestrannosť v prípadoch, keď sa jazykové problémy týkajú aj jeho osoby. Zúčastnené pozorovanie možno vykonávať nepretržite, dá sa pomocou neho získať veľké množstvo údajov - pokiaľ si výskumník dá tú námahu a a výsledky svojich pozorovaní pravidelne zapisuje. Súčasťou zúčastneného pozorovania je v takýchto prípadoch aj sebapozorovanie, veď výskumník ako člen komunity sa aj sám stretáva s rôznymi jazykovými problémami.

4. Pre výskum sú zvlášť dôležitým zdrojom dokumenty týkajúce sa jazykovej politiky: medzinárodné dohovory, ústavné predpisy, právne predpisy týkajúce sa používania jazykov, vykonávacie predpisy k zákonom a pod. Tieto dokumenty by bolo treba analyzovať z hľadiska, či pomáhajú riešiť existujúce problémy (a ktoré problémy chcú riešiť), alebo naopak, generujú nové problémy a sťažujú riešenie starých. Osožná by mohla byť aj analýza zápisníc zo schôdzí parlamentu, na ktorých sa konala rozprava o jazykovej legislatíve. Okrem právnych predpisov je potrebné skúmať aj praktickú jazykovú a vzdelávaciu politi