Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

Viedenská arbitráž a Košice z pohľadu naratívnych prameňov 73

a čakal na výsledok viedenských rokovaní. O osude Košíc dlho neprišla žiadna správa, a tak vedenie mesta ako aj armádne kruhy boli bezradné. „O 19.45 hod., když ješté žádné zprávy nepŕišly, zavolal si Dr. Bagin k telefónu poslance Sidora a dotazoval se ho, jak to dopadlo s Košicemi. Sidor se z počátku vyhýbal konkrétni odpovedi a jen po néjaké chvíli na ostrejší dotaz Dr. Bagina prozradil, že Košice padlý. Zpráva tato púsobila chromujícím zpúsobem zvlášť pozdéji, když o pádu Košíc mluvilo ŕišskomaďarské radio. Naproti tomu co Češi a Slováci byli zdrceni, Maďari se radostí objímali na ulicích, ješté v noci začali vyvéšovati prápory v maďarských barvách. A byli to zase ti samí židovstí obchodníci, kteŕí první vyvéšili slovenské prápory, a nyní zase první ozdobili svoje domy maďarskými prápory. Ráno tonulo celé mésto v záplavé maďarských práporu a jen budovy státních úradu nebyly jimi ozdobený. Maďarské prápory vyvesili i majitelé domu Slováci, prý na nátlak maďarské národní rady a z obavy, aby jejich domy nebyly demolovány.

Obyvatelstvo maďarské národnosti ozdobilo se maďarskými trikolorami a kokardami, maďarští skauti ovénčili se v pravém slova smyslu trikolorami, studenstvo nosilo již nyní verejne petőfiovské černé mašle, letáčky, které bylo drive bránéno rozhazovati, objevily se na ulicích v masách, výklady byly ozdobovány fotografiemi zemského správce Hoďhyho a maďarských státníkú. Deska Rakocziho na domé byla zanešena v pravém slova smyslu kvéty. Maďarská národní rada, která pred tím nebyla trpéna, začala účadovati a založila nékolik kancelári v ruzných částech mésta, kde prijímala osoby hlásiči se do maďarské občianské stráže. Stráž tato byla označená bitými náramníky se znakem mésta Košíc, číslem a pojmenováním. Pozdéji na križovatkách košických ulíc objevili se maďarští skauti a samovolné začali ŕíditi dopravu. “34

Správa, že mesto pripadne Maďarsku vyvolala rozpačité reakcie u obyvateľstva. Čo pre jednu časť obyvateľstva znamenalo najkrajšie hodiny v živote, pre druhých - pre Čechov a pre väčšinu Slovákov - skutočnú tragédiu: „Tú noc snáď v Košiciach nikto nespal. Bola to ozaj strašná noc, lebo sa dávali do pohybu masy slovenského a českého ľudu, ktoré si v Košiciach založili svoje domy a žili tu v pokoji a v kľude. “35

Kým maďarské obyvateľstvo oslavovalo, štátna správa okamžite začala evakuáciu českého a slovenského obyvateľstva, úradov a dôležitejších závodov. „Prvý evakuačný deň v Košiciach bolo by možné charakterizovať slovom chaos a zmätok. Rozhľad a kľud vojakov urobil z tejto trmy-vrmy plán. Keď bola prevedená evakuácia úradov, prikročené bolo postupne k odsťahovaniu rodín štátnych a verejných zamestnancov. Ako na povel vyprázdňovali sa celé bloky domov na Rašínovej (dnes Štefánikova uL), Vodnej či Letnej, a košickými ulicami ako dlhý had pohybovali sa autokolóny s nábytkom. Občianstvo zachovalo sa v týchto ťažkých chvíľach ozaj príkladne. Len kde tu bolo vidieť slzu v oku ženy, ktorá posledným pohľadom z obloka svojho bytu v ktorom prežila viac rokov svojho života. Zvláštnu kapitolu, a spomienku zaslúžia si deti, ktoré okrem svojich hračiek vzali so sebou aj svojich miláčikov: psov a mačky. Ťažko sa mnohí lúčili, ale najťažšie bolo u tých, ktorí odchádzali zo svojich domčekov na ktorých vo veľa prípadoch je dlžoba a všetky úspory za niekoľko rokov.“36 0 ťažkosti tejto úlohy svedčí aj fakt, že na evakuáciu materiálov košických civilných úradov len v prvý deň evakuácie bolo potrebných asi 70 vagónov a 14 nákladných áut.37 V tom, že do rána 10. novembra bola evakuácia dokončená, veľmi dôležitú úlohu zohrala armáda, ktorá výdatne pomáhala aj civilným úradom aj obyvateľstvu. Evakuáciu však sťažovala jednak nezodpovednosť niektorých úradníkov, ktorí