Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
74 Attila Simon hneď po 2. novembri opustili svoje miesto, ale aj Maďarskej národnej rady, ktorá chcela zabrániť evakuácii verejných inštitúcií. Preto k niektorým budovám postavila občiansku stráž a z ďalších - ešte pred začatím evakuácie - sa snažila vyniesť cennejšie zariadenie. Kým české a slovenské obyvateľstvo chápalo evakuáciu ako bolestivú, ale potrebnú úlohu, pre Maďarov vyprázdnenie mesta v niektorých prípadoch pripadalo ako rabovanie: „V nasledujúcich dňoch bol v meste úplný neporiadok. Na uliciach stáli stovky trénnych vozov, ktoré boli naložené batožinami odchádzajúcich Čechov. Všetko, čo mohli, zobrali so sebou. Ešte aj klince vyťahovali zo stien, aby ani to Maďarom nemuseli nechať. Ale to nič. My sme im ešte chceli pomôcť, len nech čím skôr odídu. Ale Česi vyprázdnili nielen svoje súkromné byty, ale aj verejné budovy. Všetko zariadenie odniesli a čo už odniesť nemohli, to zdemolovali.“3* V týchto dňoch sa v meste fakticky vytvorila duálna moc česko-slovenskej armády a Maďarskej národnej rady. MNR sa totiž snažila na seba prevziať kompetenciu niektorých štátnych a mestských úradov. Aktivitu MNR dokazujú aj riadky kapitána Sequensa: „Maďarská národní rada vyvľjela ostatné velmi intensivní činnost ve všech smërech a pokúsila se pŕebírati štátni úrady hned na počátku evakuace. V tom jí však bylo zabránéno a po prevzetí stanoven termín predposlední den evakuace. Pokud prevzala nékteré štátni úrady samovolné, byli jejľ exponenti z nich odstranény. Maďarská Národní rada snažila se ostatné zasahovati do štátni správy hned jak byla vyhlášena slovenská autonomie a sice soubéžné se Slovenskou národní radou. Exponenti Maďarské národní rady pokúsili se v mnohých pŕípadech intervenovati ješté v té dobé na policejnľm ŕeditelstvľ, kde byli však jednoduše odmítnuti a jejich právomoc nebyla samozrejmé uznána. 3. listopadu začala však Maďarská Národní rada v plném rozsahu fungovati. Jejím pŕedsedou byt architekt Julius Wirt,39 jinak ŕeditel východního okresu Sjednocené maďarské strany. Možno o ném ŕíci, že se choval jinak slušné a rozumné. Podie posledních zpráv od košických uprchlíkú upadl prý u maďarských vojenských úŕadú v Košicích v nemilost, ponévadž prý se stydí za maďarské vojsko a úrady, které se nechovají tak, jak si to predstavoval nejen on, ale i značná část maďarské inteligence košické. Velmi slušné choval se i podpredseda Maďarské národní rady J U Dr. Herz a jiní starší členové. “40 Snaženie MNR však väčšinou bolo bezvýsledné, lebo vojenské veliteľstvo, ktorému ráznym spôsobom velil generál Jaroslav Čihák, zabránilo tomu, aby vedúci činitelia MNR prebrali na seba štátne funkcie. Realita a racionalita však tlačila obidve strany k spolupráci, a tak sa v otázke evakuácie civilného obyvateľstva vyvinula medzi vojenskou správou a MNR účinná spolupráca. Totiž garanciu nad bytmi, majitelia ktorých opustili mesto, prevzala za vedomia vojenského veliteľstva práve MNR. „To se dálo tím zpúsobem, že na byty byly pripevnený tabulky, že jsou pod ochranou Maďarské národní rady. Dlužno poznamenati, že Maďarská národní rada pritom postupovala velmi benevolentné a vyšla každému, kdy o to požádal, všemožné vstŕíc. “41 Veľmi citlivá bola otázka udržania verejného poriadku v meste počas prechodného obdobia, čiže od 3. do 10. novembra. Ochranu osôb a verejných budov a zabezpečenie evakuácie riadil generál J. Čihák, na rozkaz ktorého verejné budovy boli obsadené vojenskou strážou, na dôležitých križovatkách vykonávali službu dopravní strážcovia, a ulicami mesta v dvojhodinových intervaloch prechádzali hliadky obrnených automobilov, ľahkých tankov a motocyklistov.42 Od ôsmej hodiny večer v meste platilo stanné právo a zákaz nočného vychádzania.
