Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
72 Attila Simon ké a v ňom vyzval košických Maďarov na bojkot kostola premonštrátov.27 Výzvou Maďarskej národnej rady sa zaoberali aj východoslovenské noviny Novosti, ktoré ale za zodpovedných za incident označili nie Slovákov, ale Židov, „ktorí boli v kostole Premonštrátov zistení.“ 28 Mieru radikalizácie maďarskej mládeže ilustruje aj konflikt medzi riaditeľom Maďarského štátneho reálneho gymnázia a študentmi, ktorý vypukol po tom, čo riaditeľ lojálny k slovenskej vláde 10. októbra na budovu školy vyvesil autonomistickú zástavu. Gymnazisti reagovali tak, že odmietli sa zúčastniť na vyučovaní a do školy sa vrátili len na odporúčanie MNR. V boji za priazeň obyvateľov mesta zohrala veľkú úlohu aj propaganda, ktorá využila rozmanité spôsoby ovplyvňovania občanov. Vo výhode v boji o duše bola československá strana, veď ona držala v rukách kontrolu nad masovokomunikačnými prostriedkami, ale aj Budapešť mala svoje účinné prostriedky. 12. októbra zakrúžilo nad mestom lietadlo, z ktorého rozhadzovali letáky, ktorými presviedčali občanov, aby neverili maďarskej propagande, aby sa spoliehali na „slovenskú armádu,“ ktorá ustráži hranice.29 V nočných hodinách zase maďarskí radikáli vylepovali na domy a brány červeno-bielo-zelené ceduľky s nápisom: Kassa magyar volt és magyar lesz! [Košice boli a budú maďarské].30 Slovenská propaganda sa na upokojenie situácie snažila využiť aj návštevu premiéra Jozefa Tisu, ktorý počas svojej oficiálnej návštevy Prešova prenocoval z 15. na 16. októbra v Košiciach, kam pricestoval v sprievode ministrov Jána Lichnera, Matúša Černáka a predsedu Ústredného národného výboru Karola Sidora osobitným rýchlikom Slovenská strela. Ako nás o tom informuje Sequens, príchod premiéra nepriniesol očakávaný efekt, ba zapríčinil sklamanie: „Po pŕíjezdu ministerského pŕedsedy Dr. Tiso do Košíc byt improvisován pred hotelem Evropou na rýchlo tábor lidu, velmi malý. Po ném konala se společná večeŕé v hotelu Evropa, které se zúčastnilo na 50 osob, vétšinou to exponentú Hlinkový slovenské ludové strany. Návštéva ministerského pŕedsedy Dr. Tiso v Košicích místo toho, aby byla uklidnila Čechy a Slováky, pŕinesla vétší rozruch a potvrzení kolujících povestí, že Košice prípadnou Maďarsku, ponévadž jak se usuzovalo by byl býval ministerský predseda Dr. Tiso Košice navštívil oficielné.“31 Ešte väčší rozruch medzi košickými Čechmi a Slovákmi vyvolal fakt, že 19. októbra sa začala evakuácia rodín vojenských gážistov, krajského súdu a tabakovej továrne, čo podľa P. Čarnogurského bola zapríčinená správou denníka Slovenský hlas z 19. októbra, že Košice pripadnú Maďarom.32 A aj keď premiér Tiso, ktorý bol v ten deň v Mníchove, vyprázdňovanie mesta zastavil, predčasná evakuácia predsa vyvolala v meste paniku, pod vplyvom ktorej „soubéžné s nízačatý evakuovati svoje rodinné pŕíslušníky a nábytek čeští i slovenštíštátnizamëstnanci a neprestali ani po tom, když byla evakuace rodinných pŕíslušníkú vojenských gážistú zastavena. Nikdo prosté všem ujišťováním, že Košice zústanou Slovensku zachovány nevéňl a to tím méné, že státní úrady nedostaly ŕádného vysvétlení ani podrobnéjšľch evakuačních pokynú. Samozrejmé, že v dôsledku toho chod státních úradu začal ješté vice pokulhávati a možno dokonce ŕíci, že u rúzných úŕadú byla agenda ochromená. "33 Keďže každý vedel o diplomatickom boji medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom, najneuralgickejším bodom ktorého bola práve príslušnosť Košíc, posledné októbrové dni plynuli v značne napätej atmosfére. 2. novembra vo večerných hodinách boli ulice Košíc takmer prázdne, lebo každý sedel pri rozhlasovom prijímači
