Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
Attila Simon Viedenská arbitráž a Košice z pohľadu naratľvnych prameňov 94(437.6)“ 1938“ 323.1(=511.141)(437.6)“1938“ Kľúčové slová: Košice, naratívne pramene, viedenská arbitráž, etnické vzťahy, maďarská menšina. Dejiny Košíc sú súčasťou tej symbolickej roviny spoločných slovensko-maďarských dejín, ktorá dnes síce ešte väčšmi rozdeľuje, no v budúcnosti sa môže stať aj spojovacím článkom medzi Slovákmi a Maďarmi. Veď v Košiciach stáročia žili vedľa seba viaceré národnosti - Nemci, Maďari, Slováci - a toto spolužitie bolo zväčša bezproblémové. Košice - kde počet Nemcov je už nepatrná a ani počet Maďarov nepresahuje 4 percentá - sú aj dnes považované za mesto, v ktorom vládne národnostná tolerancia. Azda najneuralgickejším bodom v minulosti mesta je pre slovenskú a maďarskú historiografiu obdobie Viedenskej arbitráže. Pre tradičné národné povedomie Slovákov či Maďarov, ktorého korene siahajú do 19. storočia, je príchod regenta Horthyho dňa 11. novembra 1938 udalosťou symbolického významu. Tento moment pre Slovákov znamená návrat maďarskej poroby, pre Maďarov zase radostný moment odčinenia trianonskej krivdy. Rozdiely sú na prvý pohľad viditeľné aj v používaní pojmov, pomocou ktorých opisujeme vtedajšie udalosti. V slovenských dejinách sa hovorí o okupácii Košíc a južného Slovenska, kým maďarskí historici o tých istých udalostiach píšu ako o znovupripojení Hornej zeme k Maďarsku („a Felvidék visszacsatolása“). Októbrové a novembrové udalosti v roku 1938 v Košiciach však nie sú len dejinami Slovákov a Maďarov, ale aj Čechov, ktorí tam v tomto čase žili v značnom počte (hlavne v novovybudovanej mestskej časti Malá Praha). 0 interakcii príslušníkov týchto troch národov v osudových jesenných dňoch roku 1938 vieme len málo. Odborná literatúra doteraz venovala pozornosť predovšetkým diplomatickému pozadiu viedenského rozhodnutia.1 Avšak o tom, ako sa udiala evakuácia dotknutého územia a ako na tieto udalosti reagovalo tu žijúce obyvateľstvo, máme iba minimálne informácie a aj tie, ktoré sú k dispozícii, sú väčšinou len heslá a frázy, ktoré používala jedna či druhá strana pri argumentácii za svoju „pravdu“. Veľkým prínosom do tejto diskusie je, že slovenská strana vďaka L. Deákovi už vydala dokumenty vzťahujúce sa na Viedenskú arbitráž,2 a na čosi podobné sa pripravuje aj kolektív
