Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
42 Kálmán Petőcz nénié Slovenska na najnižšej úrovni je oproti Fínsku značne rozdrobené. V zásade, ak odhliadneme od municipalľt s naozaj veľkou rozlohou na územiach so súvislými pásmi lesov a jazier, priemerná fínska municipalita zodpovedá priemernému menšiemu okresu na Slovensku (napr. okresy Senec, Šaľa alebo Púchov). Zo 431 fínskych municipalít 368 je fínsky hovoriacich a 19 švédsky hovoriacich. Z týchto devätnástich sa 16 nachádza na Alandských ostrovoch v Baltickom mori, ktoré majú špeciálny štatút územnej autonómie. Z pohľadu našej štúdie sa však Alandskými ostrovmi zaoberať nebudeme, pretože územná autonómia na Slovensku v súčasnosti nepripadá do úvahy. Počet bilingválnych municipalľt (všetky sú na pevninskej časti Fínska) je 44, z nich 21 má fínsku a 23 švédsky hovoriacu väčšinu. V municipalitách so švédskou väčšinou žije 37 000 fínsky hovoriacich obyvateľov, v municipalitách s fínskou väčšinou naopak, 140 000 švédsky hovoriacich obyvateľov. Počet Fínov v dvojjazyčných celkoch je až prekvapivo nízky. Je to však preto, že platí princíp, podľa ktorého hranice administratívnych celkov najnižšej úrovne sa čo najviac prispôsobujú etnickej skladbe daného územia. Články 51 a 52 fínskej ústavy stanovujú, že „pri každej úprave hraníc administratívnych celkov sa má prihliadať na to, že pokiaľ to okolnosti dovoľujú, celky by mali byť jednojazyčné, buď fínsky hovoriace, alebo švédsky hovoriace, resp. aby boli jazykové menšiny v rámci celkov čo najmenšie“. Je to úplne opačný pohľad, než aký prevláda na Slovensku: podľa slovenských politikov a úradníkov je prispôsobenie územnosprávneho členenia etnickej štruktúre obyvateľstva porušením občianskeho princípu a neprípustným preferovaním princípu etnického. Problém je len v tom, že spôsob územného členenia Slovenska na okresy a kraje sa uskutočnilo na báze „negatívneho“ etnického princípu, podľa tézy, že všetky celky (pokiaľ je to len trochu možné) „musia“ mať slovenskú väčšinu, aj vtedy, keď je to z hľadiska geografických, historických, ekonomických a etnických kritérií nelogické, ba kontraproduktívne. Tabuľka č. 2. Jednojazyčné a bilingválne municipality vo Fínsku Počet obcí Počet „Fínov“ Podiel zo všetkých „Fínov“ Počet „Švédov" Podiel zo všetkých „Švédov“ Jednojazyčné „fínske“ municipality 368 3 564 042 74,1 %13 274 4,6 % Dvojjazyčné s fínskou väčšinou 21 1 208 026 25,1 %138 266 47,7 % Dvojjazyčné so švédskou väčšinou 23 37 630 0,8 % 98 837 34,1 % Jednojazyčné „švédske“ municipality 19 2 247 0,0 % 39 374 13,6 % Spolu 431 4 811 945 100% 289 751 100 % Z tabuľky teda vidno, že napriek tomu, že švédsky hovoriacich občanov je v porovnaní s väčšinou menej, než ako je to na Slovensku v prípade vzťahu maďarsky a slovensky hovoriacich občanov, územné členenie sa omnoho viacej prispôsobuje reálnej etnickej skladbe obyvateľstva. Ak totiž odhliadneme od osobitného prípadu Ĺlandských ostrovov (s približne 25 000 švédsky hovoriacimi obyvateľmi), môžeme konštatovať, že takmer polovica Švédov na pevnine žije v municipalitách, kde má väčšinu. Na Slovensku v prípade Maďarov je to pri okresnom členení len asi 30 %. Podstatnejšie je však to, aká je reálna úprava jazykových vzťahov a jazykových práv.
