Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Recenzie
270 Recenzie változásai a 20. században. Úvod ku knihe napísal Zoltán Ujváry, bývalý profesor Etnologického inštitútu Univerzity Lajosa Kossutha v Debrecíne. Čo sa témy týka, môžeme konštatovať, že zvyky, súvisiace so smrťou sú v popredí záujmu maďarského folkloristického výskumu od samého začiatku, teda približne od začiatku až polovice 19. storočia. Menili sa samozrejme aspekty výskumu: niekedy sa do popredia dostávala lokálna determinovanosť spracovanej témy, inokedy sa kládol dôraz na detailný rozbor niektorej čiastkovej otázky. V odbornej literatúre je na to množstvo príkladov. Arnold Ipolyi a následne Géza Róheim sa pohrebnými zvykmi zaoberali v súvislosti s vierou v dušu. Neskôr László K. Kovács svojím klasickým dielom „A kolozsvári hóstátiak temetkezése“ (1944) [Pochovávanie u obyvateľov mestskej časti Kluže Hóstátj vytvoril príklad, vplyv ktorého je dodnes citeľný. V sedemdesiatych rokoch boli výskumy zaoberajúce sa so smrťou človeka v stredobode pozornosti nášho, v mladom veku zosnulého kolegu Ernő Kunta. Celú literatúru sa tu nedá vymenovať, spomenieme iba niekoľko dôležitejších, z nejakého hľadiska zvlášť zaujímavých prác. László Felföldi písal v 80. rokoch o tancoch smrti, etnomuzikológovia sa viackrát zaoberali pohrebnými žalospevmi. Texty týchto žalospevov boli vydané v niekoľkých v hrubých zväzkoch - takéto zbierky uverejnili napr. Ildikó Kriza a Elek Bartha. Peknú štúdiu o pohrebe mladých zosnulých, ktorý pripomínal svadobný obrad, napísal významný folklorista z Nového Sadu Károly Jung. Iván Balassa, už spomínaný Ernő Kunt a mnohí ďalší písali o náhrobných pomníkoch a cintorínoch. Už tento povrchný a z ďaleka nie vyčerpávajúci zoznam naznačuje, že pohrebné zvyky boli maďarskými bádateľmi preskúmané skutočne veľakrát a z mnohých pohľadov. Kto by mal odvahu po tomto všetkom zaoberať sa takouto témou? Ilona L. Juhász sa odvážne podujala úlohy zhrnúť materiály zo svojich terénnych výskumov venovaných pohrebným zvykom a zmenám v kultúre cintorínov vo svojej rodnej obci Rudná. Táto publikácia ponúka viac, ako sľubuje - obsah knihy spolu tvoria state o smrti v ľudovej viere, o zvykoch pochovávania a komplexné predstavenie cintorína. Výskum veľmi správne neoddeľuje predstavy o smrti, obrady a potrebné každodenné činnosti od tých artefaktov a prostredia, ktoré vytvárajú rámec zaobchádzania s mŕtvym v Rudnej. Už samotné vymedzenie témy a systém rozmanitých aspektov výskumu dokazuje, že prejavy ľudovej kultúry sa dajú skúmať len komplexne. Tento prístup sa musí prejaviť už pri sformulovaní otázok a zbere materiálu. V prípade našej autorky sa aj prejavil - údaje, ktoré v rodnej obci zozbierala, len vďaka takémuto prístupu mohla zoradiť do koherentného celku tak, ako si ich môžeme prečítať v jej knihe. Veľmi šťastne sa zvolilo miesto výskumu, nakoľko obec je etnicky i konfesionálne zmiešaná. Žijú tu Slováci, Rómovia, Maďari, katolíci, evanjelici a príslušníci reformovanej cirkvi. Je všeobecne známe, že rozdielnosti sa najlepšie dajú zistiť pri porovnávaní, a na to je v Rudnej dostatok príležitostí. Aj z hľadiska bádateľky je výhodou fakt, že v obci dlho žila, teda prostredie je jej dobre známe, avšak sa odtiaľ odsťahovala, a tým získala aj perspektívu potrebnú na zaznamenanie zvláštností skúmaných javov. Publikácia sa samozrejme opiera o ústne výpovede miestnych obyvateľov. Popritom ako zdroj informácií slúžia aj mnohé dokumenty: náhrobné nápisy, správy a oznámenia v novinách, fotografie, programové zošity, mapy - všetky obsahujú užitočné údaje, majúce význam z hľadiska predmetu výskumu. Ilona L. Juhász so samozrejmosťou jej vlastnou od začiatku ponímala vytýčenú úlohu ako výskum zmien. Ak zisťujeme názory príslušníkov rôznych vekových skupín na smrť a pohreb, zdá sa byť samozrejmosťou, že ľudia v minulosti rozmýšľali a konali inak ako dnes. Ale predsa to nie je také jednoduché: národopisný výskum sa dlhodobo zameriaval na rekonštrukciu zaniklých javov na základe spomienok. Na to, aby sme si v dnešných zvykoch všimli charakteristické znaky-tie, ktoré pretrvali z minulosti nezmenené a tie, ktoré sa vytvárajú pred našimi očami -, je potrebný skutočne dobrý zrak a cit. Autorka tejto publikácie takýmito schopnosťami disponuje, o čom sa môžeme presvedčiť, keď sa začítame do publikácie.
