Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Recenzie
Recenzie 269 na Slovensku, a tieto údaje sa dali pekne znázorniť aj na mape. Táto efektná a často (najmä ich používateľmi) vychvaľovaná maďarská národopisná kartografia ale určite neposkytla mapu maďarskej ľudovej kultúry na území Slovenska. Nepoložila totiž otázku, čo je dôležité TAM (na Slovensku), ale hľadala odpoveď na to, aké TUNAJŠIE javy sú (alebo nie sú) pozorovateľné AJ tam. Teraz sa konečne dozvedáme, čo, kde a do akej miery považujú miestni bádatelia za charakteristické pre územie Slovenska. Tu si hneď môžeme položiť otázku - ako ďalej? Našťastie, ani viac ako 500 strán tejto príručky nevyčerpalo zásoby národopisu Maďarov na Slovensku. Nakoľko Liszka člení svoj materiál zväčša z geograficko-regionálneho hľadiska, a len následne, v závere knihy aj podľa tém, pričom niektorým témam je venovaná ani nie jedna celá strana, už aj poznáme nasledujúce výskumné úlohy, aj možnosti ďalších publikácií. Iste, takéto výskumné úlohy a programy sa v maďarskej národopisnej vede nikdy úplne nezrealizovali. Aby som pripomenul iba dobrovoľne vytýčené programy (a vynechal tie, ktoré navrhovala politická moc), ide napr. o návrh Istvána Gyôrffyho o výskume slúžiacom národnému vzdelávaniu; o prehľade Istvána Tálasiho, vypracovaného v rámci výskumného programu Veľkej maďarskej nížiny, ale ďaleko presahujúceho rámce tohto programu; o návrhu Gyulu Ortutaya predstaviť v rámci výskumu aj aktuálne spoločenské pohyby. Mohol by som spomenúť aj ďalšie, z ktorých sa veľa neuskutočnilo - alebo ak áno, tak len polovičate (ako v prípade Maďarského národopisného atlasu). Stalo sa aj to, že ciele programov boli dodatočne popreté, prekrútené (ako to robia súčasní „hodnotitelia“ Tálasiho či Gundovej školy). V maďarskom národopise sa za posledné polstoročie zrodilo aspoň 4-5 nápadov na to, ako previesť modernizáciu tejto vednej disciplíny. Ich autori však nedospeli ani do štádia, že by sa pokúsili o ich aplikáciu v samostatných súhrnných prácach. V takomto kontexte je ešte dôležitejším fakt, že v Liszkovej publikácii nachádzame bezprostredné, reálne ciele. A tieto sú aj uskutočniteľné. Chcel by som sa dožiť toho, že sa mnohé z nich aj uskutočnia. Slovenský preklad tejto knihy sa môže stať pýchou celej slovenskej národopisnej vedy, v kontexte nemeckej vedy sa môže zaradiť medzi klasické diela národopisu. To, že Liszkovo myslenie je iné ako nemecké, a líši sa aj od toho, čo bolo bežné v staršej „československej“ etnografii, nemusí byť nevýhodou, naopak, ide skôr o prednosť z hľadiska recepcie diela. Nepovažoval som za svoju úlohu predstavenie všetkých častí knihy; aj tak si ju zadováži každý príslušník maďarskej inteligencie na Slovensku, každý, kto sa zaujíma o maďarskú ľudovú kultúru. Nebudem ju zvlášť chváliť za faktografické bohatstvo, za výnimočne detailný poznámkový aparát. Len pre porovnanie uvediem, že v 8. zväzku akademickej príručky Magyar néprajz [Maďarský národopis] z roku 2000, venovanom spoločenským vzťahom, ktorý má zo všetkých zväzkov najrozsiahlejší zoznam literatúry, z celkových 1150 strán tvorí bibliografia 115 strán, čiže 10 %. Rozsah Liszkovej knihy je polovičný (540 strán), z čoho zoznam literatúry zaberá 80 strán - teda 15 %. To znamená, že József Liszka jedenapolkrát viac a lepšie dokladuje a cituje. Veľa to prezrádza o dôkladnosti aj o teoretickej podkutosti autora. Je to úspešná a pekná práca. Obdivujem autorovu usilovnosť, vytrvalosť a jeho prehľad. Kto v takomto mladom veku publikuje takúto prácu, položil si latku veľmi vysoko... Som presvedčený o tom, že nejde o autorovu poslednú knihu, a s veľkým vzrušením čakáme na ďalší vývoj. Vilmos Voigt L. Juhász, Ilona: Rudná I. Temetkezési szokások és a temetőkultúra változásai a 20. században [Rudná I.: Pohrebné zvyky a zmeny v kultúre cintorínov v 20. storočí]. Komárom - Dunaszerdahely, Fórum Kisebbségkutató Intézet - Lilium Aurum Könyvkiadó 2002. 243 s. Etnologické centrum Fórum inštitútu pre výskum menšín v Komárne vydalo ako druhý zväzok v rámci knižnej série Lokálne a regionálne monografie takmer 350 stranovú publikáciu Hony L. Juhász pod názvom Rudná /.: Temetkezési szokások és a temetőkultúra
