Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Recenzie

Recenzie 259

a Nemcami vykonávanou so zachovaním fasády demokracie, ale pod zámienkou kolektívnej viny sa pokúšala o vysídlenie týchto dvoch menšín. Vo vzťahu k Maďarom sa naďalej poukazovalo na skutočné alebo domnelé krivdy, pácnané na Slovákoch v minulosti, a tieto boli ďalej doplnené o čiastočne dobrovoľné, čiastočne nútené vysťahovanie kolonistov pred a po Viedenskej arbitráži, o ktorom autor informuje v deviatej kapitole.

K histórii kolonizácie patrí, že tak riadiace orgány, ako aj samotní kolonisti sústavne presadzovali u príslušných úradov, aby sa kolónie, založené v chotári maďarských obcí, a od nich chtiac-nechtiac čiastočne závislé, mohli osamostatniť. Jednotlivé obce sa tomu snažili zabrániť, pretože pre nich by to znamenalo stratu majetku a územia. Napriek tomu sa do konca 30-tych rokov osamostatnilo 16 kolónií. Tieto obce, ku ktorým sa po 2. svetovej vojne pridali ďalšie, si zväčša dodnes zachovali slovenský ráz a tvoria jazykové ostrovy na území, kde predsalen ešte stále prevažuje maďarské etnikum.

„Zaujatie vlasti" novými dobyvateľmi malo symbolizovať a zdôrazňovať aj pomenovanie kolónií - dostali názvy, ktoré nebolo možné preložiť do maďarčiny. Často boli pomenované po významných slovenských osobnostiach: takto sa stal zo žitnoostrovského Vörösmajora Hviezdoslavov, z Annamajora Miloslavov, z Rakoťášu Hodžovo, z Kórószegmajora na Matúšovej zemi Štefánikovo, či z gemerskej Gernyópuszty Bottovo. Že táto metóda neupadla do zabudnutia ani po druhej svetovej vojne, môžu potvrdiť obyvatelia mnohých maďarských obcí, ktorým sa dodnes nepodarilo získať späť pôvodný, ešte neposlovenčený názov svojej obce.

Možno konštatovať, že vďaka monografii Attilu Simona sa odborná literatúra kolonizácie obohatila o veľmi hodnotné dielo. Monografiu, založenú na výskume v slovenských, českých a maďarských archívoch ako aj na spracovaní širokej odbornej literatúry obohacuje obrazový materiál (a v ňom mnohé kópie súdobých dokumentov), mapy, tabuľky, zoznam kolónií, životopisy hlavných aktérov, vďaka čomu je ešte obsažnejšia a názornejšia. V prospech autora, a cez neho

aj celej maďarskej historiografie na Slovensku hovorí aj fakt, že bol prvý, ktorý - predbehnúc aj slovenských historikov - pripravil monografické spracovanie kolonizácie, ktoré by bolo osožné čím skôr preložiť a publikovať aj v slovenčine.

Árpád Popély

Popély Árpád: 1968 és a csehszlovákiai magyarság [Rok 1968 a maďarská menšina v Československu]. Somorja: Fórum Kisebbségkutató Intézet 2008. 468 s. /Fontes Históriáé Hungarorum, 3./

Rok 2008 sa z hľadiska slovenskej historiografie určite niesol v znamení 40. výročia udalostí v roku 1968, o čom svedčí celý rad konferencií a skoro tucet publikácií rôznej úrovne. Ak sa však bližšie pozrieme na inak kvalitné práce z dielne bratislavského Historického ústavu, musíme konštatovať, že slovenskí kolegovia už zasa raz pozabudli na to, že na Slovensku okrem Slovákov žijú aj iné etniká, medzi inými aj Maďari. Vydané monografie a zborníky sa totiž skoro vôbec nezaoberajú maďarskými snaženiami roka 1968, nespomínajú dokonca ani návrh autonómie koncipovaný CSEMADOK-om, ktorý vtom čase vyvolal veľký ohlas v slovenskom verejnom živote.

Aj preto je mimoriadne významné, že do historického výskumu sa zapojil aj šamorínsky Fórum inštitút pre výskum menšín, ktorý prispel k dôstojnému pripomenutiu 40. výročia Pražskej jari organizovaním medzinárodnej konferencie a vydaním zbierky pramenných materiálov.

Zbierka, zostavená Arpádom Popélyom, bola vydaná v rámci edície Fórum inštitútu Fontes Históriáé Hungarorum. V tejto edícii už vyšli aj dokumenty k štúdiu medzivojnovej histórie Maďarov na Slovensku a na Zakarpatskej Ukrajine zostavené Bélom Angyalom, resp. Csillou Fedinec.

Árpád Popély je nepochybne najlepším znalcom povojnovej histórie Maďarov na Slovensku. Jeho dlhoročný, detailný archívny výskum, ktorého výsledkom je najdôležitejšia maďarská historiografická práca na Slovensku posledných rokov, A (cseh)szlovákiai magyarság történeti kronológiája 1944-