Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Recenzie
256 Recenzie Krajčovičová, Pavol Martuliak, Eva Vrabcová, Jan Rýchlik) - možno zámerne - nespomínajú, alebo priam popierajú národnopolitické ciele pozemkovej reformy a kolonizácie, presídlenie pripisujú výlučne ekonomickým, sociálnym a demografickým potrebám. Mlčanie o medzivojnovej kolonizácii a jej skutočných cieľoch prelomil Attila Simon, vedúci Katedry histórie Pedagogickej fakulty Univerzity J. Selyeho v Komárne, spolupracovník Fórum inštitútu pre výskum menšín, ktorý po publikovaní viacerých štúdií spracoval históriu kolonizácie a kolónií v samostatnej monografii. Ako autor v úvode svojho diela uvádza, jeho zámerom bolo odhaliť proces, „počas ktorého súdobá česká a slovenská politika z pozemkovej reformy urobila slúžku svojich národnopolitických cieľov, a pomocou kolonizácie sa pokúsila o rozbitie vtedy ešte homogénnej maďarskej oblasti južného Slovenska“. Monografia v desiatich kapitolách poskytuje prehľad o československej pozemkovej reforme, o rôznych plánoch a predstavách týkajúcich sa kolonizácie, o samotnom priebehu kolonizácie, o živote a hospodárení kolonistov, o postojoch maďarských strán k pozemkovej reforme a ku kolonizácii, zosumarizuje výsledky celého procesu, a nakoniec načrtáva aj osud kolonistov po roku 1938. Nakoľko kolonizáciu nemožno oddeliť od otázky pozemkovej reformy - bola jej organickou súčasťou -, Attila Simon za prvú kapitolu, v ktorej zhrnul a vyhodnotil pramene a odbornú literatúru, zaradil jednu samostatnú kapitolu venovanú samotnej československej pozemkovej reforme. V rokoch po 1. svetovej vojne pristúpili k vykonaniu pozemkovej reformy vo viac než dvadsiatich európskych štátoch. Československá reforma ale neslúžila iba na riešenie nepochybne pálčivých sociálnych a hospodárskych problémov; pri jej koncipovaní popri sociálnych motívoch boli prítomné aj silné národné ciele. České a slovenské politické vedenie chcelo zabezpečiť stabilitu novozaloženého štátu zoslabením politických, spoločenských a ekonomických pozícií viac než trojmiliónovej nemeckej a takmer miliónovej maďarskej menšiny. V tomto sa československá pozemková reforma v mnohom podobala na rumunskú a juhoslovanskú pozemkovú reformu, ktoré popri sociálnych a hospodárskych cieľoch sledovali taktiež aj hospodárske a politické oslabenie maďarskej menšiny, rumunizáciu, resp. slavizáciu Maďarmi obývaných oblastí pomocou kolonizácie. (Kolonizáciu v povodí rieky Mura na území Slovinska spracoval Attila Kovács vo svojej monografii Földreform és kolonizáció a Lendva-vidéken a két világháború között [Pozemková reforma a kolonizácia v oblasti Lendavy medzi dvoma svetovými vojnami] vydanej v r. 2004. Českí a slovenskí politici sa pri zdôvodňovaní pozemkovej reformy i kolonizácie popritom s obľubou odvolávali na to, že v podstate ide o akési historické zadosťučinenie. V českonemeckej relácii sa poukazovalo na krivdy spáchané na českom národe po bitke na Bielej hore, v slovensko-maďarskej zas na mýtus o slovenských roľníkoch, zatlačených maďarskými pánmi do hôr, ktorý často spomínal aj sám Milan Hodža, vodca slovenských agrárnikov. Napriek tomu, že ani jeden zo zákonov o pozemkovej reforme neobsahoval národnostné obmedzenia (napr. ani prídelový zákon nerozlišuje medzi oprávnenými osobami podľa národnosti), pôdu aj na územiach obývaných národnosťami dostali predovšetkým Česi a Slováci. Za týchto okolností nie je prekvapivé, že konečná bilancia pozemkovej reformy bola pre maďarskú menšinu mimoriadne nepriaznivá. Kým v celoslovenskom meradle bolo pre účely pozemkovej reformy zabrané 20 % poľnohospodárskeho územia, v okresoch, obývaných Maďarmi, tento pomer dosahoval, v niektorých prípadoch aj prekročil 30 %. Skutočnú stratu ale maďarské obyvateľstvo utrpelo ani nie pri zaberaní, ale pri pridelovaní pôdy. Žiadatelia maďarskej národnosti z celkového rozsahu 130 280 hektárov pôdy pridelenej na nimi obývaných územiach dostali 26 863 hektárov, čiže iba 20,6 %. Takto prevedená pozemková reforma nielen že znížila hospodársku silu maďarského menšinového spoločenstva, ale mala aj ďalšie ďalekosiahle spoločenské a hospodárske dôsledky. Autor pri bilancovaní pozemkovej reformy popri jej hospodárskych dôsledkoch upriamuje pozornosť najmä na osud poľnohospodárskych robotníkov a ná
