Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Dokumentu

194 Dokument

V polovici júna 1947 po zaistení miestností, vybudovaní aparátu a vyriešení ďalších personálnych a technických predpokladov, Reslovakizačná komisia začala s prešetrovaním prihlásených osôb na mieste, pričom sa zisťovali znaky slovenského pôvodu, znaky slovenskosti ako i ďalšie nevyhnutné údaje podľa smerníc, potrebné pre rozhodovanie. Na prešetrenie reslovakizantov vyžiadala si Reslovakizačná komisia 130 národne a charakterové najspoľahlivejších učiteľov, ktorí celú akciu v mesiaci júli a auguste dokončili. Siedmich z nich, ktorí sa pri práci mimoriadne osvedčili, Reslovakizačná. komisia prevzala na referentské práce.

Pri svojom rozhodovaní viedli RK tieto zásady:

a) Vyššie uvedené vládne uznesenia a smernice na vykonávanie reslovakizácie,

b) koordinácia práce s Osídľovacím úradom, pokiaľ išlo o osoby, určené na výmenu podľa Dohody,

c) zreteľ na priestorové zaistenie kolonizácie Slovákov z Juhoslávie, Rumunska a Bulharska,

d) zreteľ na skorú možnosť faktického poslovenčenia reslovakizantov vzhľadom na etnografickú situáciu tej - ktorej obce.

Pri vybavovaní prihlášok Reslovakizačná komisia správala sa týmito zásadami:

a) Zásadne odmietla uprednostnené vybavovanie prihlášok jednotlivcov i akékoľvek intervencie v tomto zmysle.

b) V prvom rade a postupne sa vybavovali okresy a obce, kde sa už vykonala alebo prebiehala výmena.

c) Na dožiadanie Ministerstva zahraničných vecí z 22. augusta 1947 Reslovakizačná komisia prednostne vybavila okresy Levice, Želiezovce, Štúrovo, Hurbanovo a Komárno.

d) Na dožiadanie agronómov z južného Slovenska, ktorí reklamovali urýchlené vybavenie južno-slovenských okresov z dôvodov zvýšenia pracovnej morálky a po dohode s nimi, Reslovakizačná komisia prednostne vybavila po 2 - 3 roľníckych obciach z 22 okresov.

e) Na písomné dožiadanie Reslovakizačná komisia postupne vybavila roľnícke okresy.

f) Mestské strediská sa pri vybavovaní ponechali až do záverečných prác komisie.

V priebehu svojej činnosti narážala Reslovakizačná komisia na mnohé ťažkosti:

1. ) Bolo predovšetkým potrebné vyjasniť si otázku reslovakizácie Slovákov. Zo štylizácie vyhlášky povereníka vnútra mohli sa prihlásiť na reslovakizáciu všetky osoby, ktoré sa r. 1930 pri sčítaní ľudu hlásili k slovenskej národnosti. Táto štylizácia mala sa následok, že sa k reslovakizácii prihlásili nie len čisto slovenské obce (napr. v okolí Košíc), ale aj úradníci, ktorí po oslobodení sa presťahovali z ostatného územia na južné Slovensko. Nakoľko by bolo bývalo nemiestne „reslovakizovať“ týchto Slovákov, musela Reslovakizačná komisia celý prihláškový materiál konfrontovať so sčítacími hárkami z r. 1930. 0 spôsobe vybavovania takýchto prihlášok bude reč v nasledujúcej kapitole.

2. ) Často sa stávalo, že prešetrujúce orgány, či už z neznalosti, niekedy ale aj úmyselne zamlčali skutočnosť, že prihlásená osoba mala skonfiškovaný majetok, uvalenú národnú správu, bola trestaná a pod. Aby Reslovakizačná komisia predišla doručeniu osvedčenia takýmto osobám, vydala dňa 3. októbra zákaz doručenia potvrdenia o národnosti osobám, ktorých majetok