Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Dokumentu
Správa o priebehu, likvidácii a výsledkoch reslovakizačnej akcie... 195 a) bol podľa úst. nar. SNR č. 50/1945 Sb. n. SNR o národnej správe zaistený a daný pod národnú správu, ďalej, b) bol právoplatne konfiškovaný podľa nar. SNR č. 104/1945 vo znení nar. SNR č. 64/1946 Zb. n. SNR alebo podľa úst. dekrétu prezidenta č. 108/1945 o konfiškácii nepriateľského majetku. Problém doručovania potvrdenia o slovenskej národnosti konfiškovaným osobám stal sa zvlášť pálčivým po zrovnoprávnení osôb maďarskej národnosti, kedy uznesením ZP č. 26/1949 Zb. z. SNR boli mnohé osoby maďarskej národnosti vyňaté spod účinkov konfiškácie. Aby nenastal stav, že by osoby maďarskej národnosti mali výhodnejšie postavenia ako osoby reslovakizujúce, vydala Reslovakizačná komisia obežník z 9. februára 1949, ktorým bol zmenený predchádzajúci obežník z 3. októbra 1947 o zákaze doručenia potvrdenia o národnosti v tom zmysle, že ONV mohli vydať potvrdenia aj niektorým osobám, ktorých majetok bol zaistený a daný pod národnú správu, ďalej niektorým osobám, ktorých poľnohospodársky majetok bol konfiškovaný podľa nar. SNR č. 104/1945 Zb. n. SNR. Nevyriešenou ostala otázka doručenia reslovakizačného dekrétu osobám, ktorých majetok bol konfiškovaný podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. a to z titulu maďarskej národnosti a nie politickej kompromitovanosti. 3. ) Počas činnosti Reslovakizačnej komisie a tiež i v praxi niektorých úradov vyskytla sa otázka, od ktorého dňa treba považovať reslovakizované osoby za osoby slovenskej národnosti, a aké právne účinky má reslovakizácia. Ani vo vyhláške povereníka vnútra č. 20.000/I-IV/1-1946, ani v smerniciach na vykonanie reslovakizácie nebolo výslovne uvedené, od ktorého dňa treba považovať reslovakizované osoby za osoby slovenskej národnosti. Jednako, ak z bodu 2 uznesenia ministerskej rady z 21. júna 1946 a z bodu B čl. I. smerníc ministra vnútra vyplývalo, že prijatí reslovakizanti sa majú považovať za osoby slovenskej, českej alebo inej slovanskej národnosti, vyplývala aj skutočnosť, že sa za takých mali považovať vždy. Reslovakizačná komisia zastávala vždy názor, že administratívnym aktom osvedčenia sa nepriznáva nová skutočnosť, ale iba konštatuje slovenská národnosť prihlasujúcej osoby, že stav národnosti, vzhľadom na jestvujúce a trvajúce subjektívne znaky, nemôže byť časové obmedzený, že teda osoby, ktorých reslovakizačné osvedčenie bolo prijaté, nespadali do kategórie osôb, na ktoré sa mohli vzťahovať obmedzenia, vyplývajúce z úst. dekrétu č. 33/1945 Sb. Reslovakizačná komisia podčiarkovala toto svoje stanovisko aj úvahou, že by bolo nesprávne, aby sa reslovakizované osoby diskriminovali len preto, že svoju pôvodnú národnosť vedome prihlásili až teraz a aby sa tak v akomkoľvek smere umele odlišovali od ostatných Slovákov. Na dotaz Povereníctva vnútra, aké právne účinky má reslovakizácia, odpovedalo Ministerstvo vnútra dňa 22. septembra 1948 pod č. 8.554/16-20/9-48-ll/S v tom zmysle, že osoby, ktorým na základe rozhodnutia Reslovakizačnej komisie bude okresným národným výborom vydané potvrdenie o tom, že sú slovenskej, českej alebo inej slovanskej národnosti, nestratili československé štátne občianstvo podľa § 1 ods. 1 a 2 ústavného dekrétu č. 33/1945 Sb., sú teda československými štátnymi občanmi nepretržite odo dňa, kedy nadobudli toto štátne občianstvo podľa obecných predpisov o nadobúdaní československého štátneho občianstva. 4. ) Prácu Reslovakizačnej komisie do značnej miery ovplyvňoval aj vývin domácej i zahraničnej politickej situácie. Pôvodné smernice, obmedzujúce možnosť reslovakizácie určitých kategórií prihlásených, sa postupne prekonávali.
