Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Dokumentu
Správa o priebehu, likvidácii a výsledkoch reslovakizačnej akcie... 191 Do pôsobnosti okresného sčľtacieho komisára patrilo organizovať, riadiť a previesť súpis osôb dosiaľ spornej národnosti a hlásiacich sa teraz k národnosti slovenskej. Okresná sčítacia komisia pozostávala: z predsedu, ktorého menoval povereník vnútra, štyroch členov (školský inšpektor, osvetový inšpektor, okresný veliteľ NB a vedúci úradu MNV tej obce, o ktorej obyvateľov sa jednalo). Týchto ustanovil hlavný sčľtací komisár. Dvoch členov s hlasom poradným si pribral do komisie predseda okresnej sčítacej komisie z osôb znalých miestne pomery. Okresná sčítacia komisia preverovala „Osvedčenia" prihlásených osôb, uznášala sa väčšinou hlasov. 2.) Dňa 25. júna 1946 pod č. 7.135/11-1946 vydal Osídľovací úrad „Záverečné smernice pre reslovakizáciu“ všetkým prednostom úradov ONV (OSK), okresným sčítacím komisárom a predsedom sčítacích komisií na Slovensku. Obsahujú prevažne pokyny formálneho rázu, úpravu o nakladaní s hotovým súpisovým materiálom a o spôsobe jeho doručovania hlavnému sčľtaciemu. komisárovi. Minister vnútra v dohode s ministrom zahraničných vecí a po vypočutí povereníka vnútra a predsedu Osídľovacieho úradu v Bratislave vydal dňa 14. marca 1947 smernice na vykonanie § 1. odst. 1 a 2 úst. dekrétu prezidenta republiky zo dňa 2. augusta 1945, č. 33 Sb., o úprave československého štátneho občianstva osôb národnosti nemeckej a maďarskej ako i na vykonanie uznesení vlády zo dňa 21. júna 1946 a zo dňa 9. augusta 1946 (smernice na vykonanie reslovakizácie) a súčasne menoval tiež členov Reslovakizačnej komisie v Bratislave. Smernice na vykonanie reslovakizácie obsahovali tieto ustanovenia: Osoby, ktoré sa pri sčítaní ľudu v r. 1930 podľa úradného dokladu hlásili k slovenskej, českej alebo inej slovanskej národnosti, mali sa považovať zásadne za osoby slovenskej, českej alebo inej slovanskej národnosti. Osobám, ktoré sa k slovenskej, českej alebo inej slovanskej národnosti hlásia dnes z vlastnej vôle a písomne, a sú slovenského, českého alebo iného slovanského pôvodu, mohla byť priznaná slovenská, česká alebo iná slovanská národnosť, ak u nich neexistovali vylučovacie dôvody. Pri tomto bolo treba prizerať tiež k tomu, či sa dotyčná osoba činne zúčastnila boja za oslobodenie republiky alebo či trpela pod nacistickým terorom. Ak takýmto osobám bola priznaná slovenská, česká alebo iná slovanská národnosť (resp. ak prihlášku na reslovakizáciu takýchto osôb Reslovakizačná komisia prijala a konštatovala u nich, že sú slovenskej, českej alebo inej slovanskej národnosti), nepovažovali sa za osoby maďarskej národnosti vzhľadom na ustanovenie úst. dekrétu č. 33/1945 Sb. Slovenský pôvod týchto osôb bolo treba zistiť v každom konkrétnom prípade, pričom pri posudzovaní skutočností rozhodných pre posúdenie pôvodu bolo treba skúmať najmä tieto znaky: a) obcovaciu reč, b) návštevu škôl a výchovu detí, c) členstvo v spolkoch a organizáciách, d) rodinné alebo príbuzenské zväzky, e) skutočnosť, či žiadateľ žije či nežije v zmiešanom manželstve, f) skutočnosť, či príbuzenstvo presídľuje alebo nepresídľuje z Maďarska a pod.
