Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Dokumentu
192 Dokument Tieto skutočnosti sa skúmali buď na základe predložených dokladov alebo výpovedí znalcov miestnych alebo národnostných pomerov. Nebolo možné zásadne priznať slovenskú, českú alebo inú slovanskú národnosť osobám, ak a) sa dopustili trestného činu, tvoriaceho skutkovú podstatu zločinu, alebo prečinu podľa zákona č. 50/1946 Zb. n. SNR, alebo ináč sa previnili proti ČSR, b) boli funkcionármi fašistických maďarských strán alebo organizácii, e) neboli síce funkcionármi takýchto strán alebo organizácií, ale svojim postojom v dobe zvýšeného ohrozenia republiky sa pričinili ojej rozbitie, d) napomáhali maďarizácii. Podkladom pre rozhodovanie podľa týchto smerníc bola prihláška, podaná podľa vyhlášky povereníka vnútra č. 20.000/I-IV/1-1946 zo dňa 17. júna 1946. O jednotlivých prihláškach rozhodovala Reslovakizačná komisia ako orgán Ministerstva vnútra. Mala svoj rokovací poriadok a podrobné smernice, ktoré schválil minister vnútra. Ak boli splnené podmienky pre priznanie slovenskej, českej alebo inej slovanskej národnosti, Reslovakizačná komisia prikázala okresnému národnému výboru, príslušnému, podľa bydliska prihlásenej osoby, aby vydal potvrdenie o slovenskej, českej, alebo inej slovanskej národnosti. Príkaz Reslovakizačnej komisie bol pre okresný národný výbor záväzný. O rozhodnutí vyrozumela Reslovakizačná komisia súčasne Povereníctvo vnútra a Osídľovací úrad pre Slovensko. Reslovakizačná komisia ustanovila sa na svojom zasadnutí, konanom dna 12. mája 1947. Na tomto zasadnutí stanovila aj svoj rokovací poriadok a podrobné smernice na vykonanie reslovakizácie podľa uznesenia vlády zo dňa 14. marca 1947. Rokovací poriadok komisie mal tieto ustanovenia: Reslovakizačná komisia ako orgán Ministerstva vnútra mala šesť členov a dvoch náhradní kov, ktorý ch menoval minister vnútra. Minister vnútra ustanovil tiež predsedu a jeho námestníka a to z členov komisie. Sídlom Reslovakizačnej komisie bola Bratislava. Predseda, v jeho zaneprázdnenosti zástupca (námestník) zvolával komisiu a viedol jej rokovanie. Komisia bola schopná uznášať sa, ak boli prítomní aspoň štyria jej členovia (v to počítajúc predsedu), rozhodovala prostou väčšinou hlasov, v prípade rovnosti hlasov rozhodoval hlas predsedu. Rokovania Reslovakizačnej komisie boli neverejné. V prípade potreby mohla komisia priberať expertov, ktorí mohli byť prítomní pri rokovaní komisie. Prerokovanie prípadov dialo sa jednotlivé. Na vykonanie jednotlivých úkonov mohla komisia poveriť niektorého svojho člena, ktorý potom podal komisii správu o výsledku. Podrobné smernice na vykonanie reslovakizácie podľa uznesenia vlády zo dňa 14. marca 1947 obsahovali ustanovenia prevažne formálneho rázu. (Spôsob doplnenia chýbajúcich dát, rozdelenie prihlášok do skupín A - nesporné prípady, B - prípady, vyžadujúce doplnenia a šetrenie, spôsob vybavenia prípadov nesporne kladných, skúmanie, či ide o vážny prejav vôle hlásiacej sa osoby, vypočítanie prípadov, kedy sa mali bez ďalšieho zamietnuť prihlášky osôb skupiny B, odčinenie previnenia a pod.).
