Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Dokumentu
188 Dokument slovenská národnosť na národnosť maďarskú a to s tým odôvodnením, že by bol nevysvetliteľný príliš veľký vzrast počtu osôb slovenskej národnosti v porovnaní so štatistickými dátami uhorskými. Mechanickým pridržiavaním sa k takto získaným štatistickým dátam riadila aj školská, administratívna a cirkevná politika, ktorá nepripustila nijakú možnosť plynulej disimilácie. Je len prirodzené, že za takýchto okolností nemala táto medzivrstva dosť predpokladov zbaviť sa svojej národnej defektnosti. Väčšina z nej vplyvom pokrokovejšej hospodárskej politiky v ČSR sa duchovne až primkla k štátu a národu, no, pri zdôrazňovaní rečovej odlišnosti tomuto príklonu nemohla dať ešte viditeľný výraz. Iste niet pochybností, že je povinnosťou národa defektnosť časti svojich príslušníkov napraviť, ak si táto časť nápravu žiada. A po oslobodení volanie o definitívne skoncovanie s národnou labilnosťou bolo masové. Iste tu hrala dôležitú úlohu možnosť zachovania štátneho občianstva osobám slovenskej národnosti podľa ústavného dekrétu č. 33/1945, no, v priebehu reslovakizačnej akcie sa ukázali správnymi predpoklady o uvedomelej túžbe širokých más tejto medzivrstvy po definitívnom uznaní rozhodnutia patriť k slovenskému národu. Domnievam sa, že reslovakizáciu treba hodnotiť predovšetkým z hľadiska prihlasujúcich sa. A z ich hľadiska je to proces definitívneho opúšťania národnej ľahostajnosti, je to rozhodnutie s konečnou platnosťou dotvoriť v sebe všetky znaky slovenskosti. V tomto zmysle nie je teda reslovakizácia nijaký administratívny akt registrácie žiadnej zmeny národnosti, ale proces kvalitatívneho a kvantitatívneho dotvárania národa. Je logickým dovŕšením uvedomovacieho procesu, prerušeného a deformovaného vo svojom vývine národnostným útlakom. Je analogický procesu rečechizácie porakúšteného českého úradníctva vo Viedni, reslavizáce poturčených po oslobodení Balkánu, repolonizácie germanizovaných po oslobodení západného Poľska, reslovenizácie v Julskej krajine atď. Vo všetkých týchto procesoch vidíme zavŕšenie vývinovej tendencie, skoncovať s národnou vratkosťou a neurčitosťou, a koncentrovať rozptýlené sily národa pre lepšie využitie pri národnom a ľudskom napredovaní. Národná koncentrácia, sledovaná reslovakizáciou, je v úzkom súvise s našou, cestou budovania socializmu. V terajšej svojej perióde, ako to Stalin zdôrazňuje, socializmus národy sceľuje a dotvára. Dáva možnosť rozkvetu národných kultúr. Odstraňuje národnú rozptýlenosť a bezvýraznosť, ktorá pri doterajších možnostiach šovinistickej aktivizácie bola často príčinou národnostnej revnivosti. II. Právny podklad reslovakizácie S otázkou reslovakizácie sa zaoberal Zbor povereníkov na svojom zasadnutí už 2. apríla 1946. Schválil nasledujúce zásadné smernice: 1. ) Osoby t. č. národnosti maďarskej, ktoré sa pri sčítaní ľudu. v r. 1930 hlásili k slovenskej národnosti alebo k inej slovanskej národnosti, majú sa pokladať za osoby národnosti slovenskej. 2. ) Taktiež osoby, ktoré sú pôvodom národnosti slovenskej alebo inej slovanskej národnosti, majú sa pokladať za osoby národnosti slovenskej, ak sa k tejto národnosti hlásia a preukážu svoj slovenský alebo slovanský pôvod. Predpokladom pre priznanie slovenskej národnosti podľa ods. 2. bolo, že patričné osoby v dobe zvýšeného ohrozenia republiky, teda od 21.mája 1938, svojim cite-
