Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Dokumentu

Správa o priebehu, likvidácii a výsledkoch reslovakizačnej akcie... 189

ním a činnosťou, sa neprevinili proti záujmom Československej republiky a jej obyvateľstva.

Nebolo by bývalo preto možné podľa ods. 2 priznať slovenskú národnosť osobe, ktorá sa dopustila činu, zakladajúceho skutkovú podstatu zločinu alebo prečinu podľa zákona na ochranu republiky č. 50/1923 Sb. z. a n. alebo nariadenia SNR č. 33/1945 Zb. n. SNR; ktorá bola funkcionárom niektorej maďarskej politickej strany alebo organizácie (tieto sú v smerniciach podrobne vymenované); ďalej ktorá napomáhala maďarizácii zavádzaním maďarských inštitúcií kultúrnych alebo hospodárskych, rozširovaním maďarských škôl a maďarskej tlače alebo iným spôsobom. Sem patria tiež osoby, ktoré na základe verejnej funkcie alebo úradného postavenia za okupácie vyvíjali nepriateľskú činnosť proti osobám slovenskej národnosti, proti ZSSR a spojencom.

Pri posudzovaní týchto skutočností bolo treba brať v úvahu, či sa patričná osoba aktívne zúčastnila boja za oslobodenie Československej republiky so zbraňou v ruke, alebo či bola pre svoje pokrokové zmýšľanie fašistickým režimom prenasledovaná.

Smernice obsahovali podrobné ustanovenia o formálnom postupe pri reslovakizácii obyvateľstva a určili kompetenciu úradov. K smerniciam boli pridané aj niektoré pokyny pre podriadené úrady.

S otázkou reslovakizácie sa zaoberala aj Ministerská rada na svojom zasadnutí dňa 21. júna 1946 a uzniesla sa na tomto výklade pojmu maďarskej národnosti podľa ústavného dekrétu č. 33/1945 Sb.:

„Vláda Československej republiky uznáša sa, že za osoby maďarskej národnosti sa podľa ústavného dekrétu č. 33/1945 Sb. o úprave československého štátneho občianstva osôb národnosti nemeckej a maďarskej nepovažujú:

1. ) osoby, ktoré sa pri sčítaní ľudu v roku 1930 hlásili k slovenskej, českej alebo inej slovanskej národnosti ako i

2. ) osoby, ktoré sa k takejto národnosti hlásia dnes a sú slovenského, českého alebo iného slovanského pôvodu, ak

a) sa vážne neprevinili proti Československej republike alebo proti národu slovenskému, a českému,

b) neboli funkcionármi fašistických maďarských politických strán alebo ich organizácií ani

c) nepomáhali maďarizácii.

Pri posudzovaní skutočností, uvedených v bode 2) písm. b) a c) treba prizerať tiež k tomu, či sa dotyčná osoba činne zúčastnila boja za oslobodenie Československej republiky alebo či trpela pod nacistickým alebo fašistickým terorom.

Podrobnejšie smernice na vykonanie tohoto vládneho uznesenia vydá minister vnútra v súčinnosti tohto s povereníkom vnútra.“

Povereník vnútra na podklade tohto usnesenia vlády a na jeho vykonanie vydal dňa 17. júna 1946, pod. č, 20.000/I-IV/1-1946 vyhlášku o reslovakizácii obyvateľstva. Podľa tejto vyhlášky na základe uznesenia vlády o výklade pojmu maďarskej národnosti podľa dekrétu č. 33/1945 Sb. za príslušníkov slovenskej národnosti v rámci reslovakizácie sa dňom uverejnenia tejto vyhlášky mohli prihlásiť:

1. ) osoby, ktoré sa pri sčítaní ľudu v r. 1930 hlásili k slovenskej, českej alebo inej slovanskej národnosti,

2. ) osoby, ktoré sa k takejto národnosti hlásia dnes a sú slovenského, českého alebo iného slovanského pôvodu ak