Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
O slovenských variantoch toponým ipeľského regiónu 159 li zväčša v rokoch 1840 - 1866. Vo svojom čase boli tajné, nakreslené rukopisom a farebné. Prudký priemyselný vývoj 19. storočia zasiahol aj vojenskú technológiu. Používanie moderných prostriedkov si vyžiadalo nové mapy, ktoré boli použiteľné na orientáciu a meranie. František Jozef I. si uvedomil dôležitosť máp a zorganizoval tretie vojenské mapovanie, ktoré sa uskutočnilo jednotným systémom na celom území Rakúsko-uhorskej monarchie počas rokov 1869 a 1887. Práce na území Maďarska sa uskutočnili v rokoch 1872 a 1884. Farebné mapy boli rukopisné, neplánovali ich uverejniť a publikovať, zostali utajené. Zavedenie všeobecného zdaňovania odôvodnilo nové mapovanie územia Maďarska, ktoré malo občianske účely. K presnému zdaneniu, ktoré sa týkalo každého, bola potrebná presná znalosť pozemkov. Podrobné katastrálne mapovanie s jednotnou mierkou dokončili roku 1859. Jeho výsledky slúžili na vyrubenie dane z pôdy a na vedenie pozemkoknižných vložiek. Katastrálne mapovanie ukazujúce i hospodárske činnosti začali roku 1875 (porovnaj Horváth - Telekiné, 2000, s. 14). Čoraz intenzívnejší vedecký záujem o zemepisné názvy podnietil Maďarskú akadémiu vied a Frigyesa Pestyho, aby začiatkom roka 1864 odštartovali celoštátny zber toponým. Rozoslali dotazníky do každej obce štátu, ktoré - s pomocou obyvateľstva -vyplnili úradníci obcí. Napriek tomu, že z výsledkov zberu nezostavili mapu, ide o materiál, bez ktorého sa výskumníci historického materiálu nemôžu zaobísť. Napriek tomu, že zbierka Pestyho obsahuje pre jazykovedcov a historikov veľmi zaujímavé dáta, musíme sa zmieniť aj ojej nedostatkoch. Bohatosť toponým zodpovedá odbornému prístupu a vzdelaniu zberateľa. Našli sa obce, odkiaľ zozbierali len niekoľko názvov, ale aj také, kde zbierali podľa rôznych a svojských hľadísk. V niektorých obciach zozbierali veľmi bohatý materiál, ale boli aj také, ktoré neposlali späť dotazníky. Žiaľ také obce sa našli aj pri mojej terénnej práci {Malé Kosihy, Leľa, Preseľany nad Ipľom). V spomínanej zbierke je určenie rozsahu názvov problematické. V mnohých prípadoch nemožno jednoznačne určiť, ktorá časť je základ názvu, a ktorá časť označuje formu povrchu alebo druh činnosti {Hont..., 1984, s. 8). Na základe trianonskej zmluvy severné časti Uhorska pripojili k Československu. Novovzniknutý štát v mnohých oblastiach charakterizovala právna kontinuita, t. j. do právoplatnosti nových predpisov zostali platné zákony spred roku 1918. V tomto zmysle mohli bez problémov používať mapy vzniknuté počas Monarchie, ktoré boli napísané po maďarsky. Pozemkoknižné mapy (ďalej len PM) vydané na konci 20- tych rokov 20. storočia boli vlastne prevzatia máp z konca 19. storočia, ktoré boli napísané po maďarsky, ale niektoré mikrotoponymá označili aj po slovensky. Maďarské toponymá boli vedome zmenené len po II. svetovej vojne. Krátko po združstevnení vydali nové evidenčné mapy. Ich charakteristickým znakom bolo označenie vlastných mien raz len v jednom jazyku - po maďarsky alebo po slovensky -, inokedy v oboch jazykoch - aj po maďarsky, aj po slovensky. „Zanikla evidencia vedená na základe vlastníckeho práva. Namiesto toho zaviedli mapy zobrazujúce pozemky po kolektivizácii, ktoré ukazovali (aj) nové práva používateľa pôdy“ (Vörös, F., 2006, s. 36). Roku 1972 na námet Onomastickej komisie Slovenského geodetického a kartografického ústavu vyhotovili nové základné mapy (ďalej len ZM), na ktorých formy mikrotoponým prispôsobili pravidlám slovenského jazyka (Horváth - Telekiné, 2000, s. 14). Bez prihliadnutia na úzus názvy boli označené len po slovensky.
