Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

Národné zmierenie 15

k nemu môžeme priradiť konflikty odlišne sformulovaných národných hodnôt a ich autorov vo vnútri jednotlivých národných spoločenstiev. Bez univerzálnych morálnych zásad a bez konsenzu založeného na ich vzájomnom akceptovanf zostáva jediný princíp riešenia sporov: sila. Bude to sila, ktorá rozhodne o sporných otázkach medzi Maďarskom a susedmi, zásada sily sa presadí aj pri konfliktoch odlišne sformulovaných, či - lepšie povedané - niektorými stranami bez súhlasu ostatných za národné prehlásených záujmov vo vnútri jednotlivých štátov.

Musíme si položiť otázku, asi aký podiel väčšinového národa na Slovensku je zainteresovaný na národnom zmierení? A ktoré spoločenské vrstvy majú na ňom záujem? Do akej miery je možné rozšíriť tento okruh ľudí v dobe čoraz tesnejších hospodárskych väzieb, cezhraničnej spolupráce, vytvárania spoločných regiónov a iných prepojení? Nemožno ale obísť ani otázku identifikovania odporcov zmierenia, a to, či súťaž a konkurencia medzi štátmi nebude ich počet náhodou zvyšovať?

Nie každý má rád či nenávidí svojich národných susedov rovnako. Spôsoby a miera, akou niektorí posilňujú a z vypočítavosti zneužívajú agresívne národné vášne, je rôzna. Tieto stupne sú v prípade oboch spoločenských skupín dôležité, pretože určujú priestor pre aktivity zástancov i odporcov zmierenia. Tieto faktory treba preskúmať v každej krajine osobitne, pretože medzi nimi zjavne existujú rozdiely.

Z rovnakého hľadiska treba prebádať aj maďarskú verejnosť. Aj v jej prípade sa treba opýtať, či je skutočne možné vytvoriť atmosféru národného zmierenia u beztak podozrievavých susedov, keď symbolika maďarského národného revanšu je už pravidelne prítomná na demonštráciách, pouličných potýčkach v hlavnom meste Maďarska, na podujatiach polovojenských organizácií, ba teraz už aj na futbalových stretnutiach v susedných krajinách? Ľahké to určite nebude; verejná prítomnosť revanšistickej symboliky poskytuje mnohé argumenty odporcom zmierenia, ktorí nechcú eliminovať národnú agresivitu. Médiami šírené zdanie ohrozenia dostáva zástancov zmierenia do ťažkej situácie

Je rovnako kontraproduktívna dvojznačná rétorika maďarských politikov v súvislosti so stabilitou hraníc v regióne. Dvojznačné vyjadrenia o hraniciach sú zdanlivo odôvodniteľné pri rozhovoroch so západnými politikmi, stačí pred nimi zdôrazniť ten takpovediac správny význam vyrieknutých viet. Táto dvojzmyselnosť sa javí byť vhodným nástrojom na vyvíjanie nátlaku na susedov, aj na získanie náklonnosti domácich radikálov. V skutočnosti sú však jej následky vážne. Posilňuje tie politické sily v susedných štátoch, ktoré hrajú kartou národného ohrozenia, a ktoré môžu dvojzmyselnostiam pripisovať význam podľa vlastnej chuti. Čo viac, tieto sily sa snažia pripisovať skrytý význam aj jednoznačným maďarským vyjadreniam, pokiaľ ide o menšiny. No' a od čias juhoslovanskej krízy aj západní politici rozumejú politike dvojznačnosti, dvojakej komunikácie, dobre vedia, ako sa autori takýchto vyjadrení uchyľujú k pripisovaniu odlišných významov vlastným slovám podľa situácie.

Plodná diskusia s občanmi susedných štátov by aj tak nemusela byť odsúdená na neúspech, ak by sa v Maďarsku vytvoril onen ústavný konsenzus. Komunikačná sila spoločného rozhodnutia by mala šancu zvíťaziť nad prejavmi agresivity.

Absencia dohody ale celkom určite znemožní zmierenie. Ak ktorákoľvek časť politického spoločenstva Maďarska sa rozhodne naďalej využívať otázku maďarských menšín vo vnútropolitickom boji, a v tejto súvislosti bude naďalej používať dvojznačnú rétoriku v otázke územného revanšu, bude oživovať pocity nepriateľstva,