Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
16 László Ollós neurobí nič v záujme zmierenia, nanajvýš sa bude púšťať do slovných súbojov s vedúcimi politickými skupinami, potom je veľmi malá šanca na zmierenie. Ešte horšiu alternatívu predstavuje taká situácia, keď jedna skupina postupuje vyššie opísaným spôsobom, teda udržuje napätie v susedských vzťahov, využíva menšinovú kartu v mocenských bojoch, kým aktivity druhej skupiny sa vyčerpajú neutralizáciou dôsledkov tohto počínania: snaží sa, aby problematika vzťahu menšín a maďarskej verejnosti dostala čo najmenej priestoru v médiách, a prostredníctvom kombinácie odmeňovania a nátlaku sa usiluje o to, aby medzi menšinovými Maďarmi bolo čo najväčšie „ticho“, pokiaľ ide o záležitostí Maďarska. Konečným výsledkom je zdanlivo neistá rovnováha, neustále obviňovanie z bezcieľového a bezvýsledného nacionalizmu na jednej a z národnej bezcitnosti a vzdania sa vlastného národa na druhej strane. Zmierenie Maďarov a Slovákov sa dá dosiahnuť nie bez maďarských menšín, ale s nimi. Ozajstný mier sa musí zrodiť aj medzi štátmi, aj medzi národmi. K tomu však nestačí uzavretie zmluvy medzi štátmi a dohoda medzi jednotlivými skupinami ich politických lídrov. Zmierenie sa musí zakoreniť v hodnotovom systéme jednotlivcov. Problémy realizácie Obraz, aký si o sebe a o iných národy vytvárajú, základné zásady budovania ich štátu ovplyvňujú mnohé faktory. Na obraz Maďarov v nástupníckych štátoch Uhorska má určite vplyv susedská a národná politika Maďarska, aktivity maďarských menšín žijúcich v týchto štátoch, skutočné a domnelé očakávania, snahy, rozhodnutia zahraničia, najmä veľmocí, a samozrejme vlastné, skutočné či domnelé, záujmy týchto štátov. Najviac ale tento obraz ovplyvňuje to, aké ponímanie národa vyznáva politické spoločenstvo, a v rámci neho vedúca politická vrstva susedných štátov, aký jeho politický hodnotový poriadok. Preto také rozvíjanie susedskej politiky zo strany Maďarska, ktoré chce získať čo najviac Slovákov pre dobré vzťahy s Maďarmi, môže v niektorých konkrétnych prípadoch pomôcť aj menšinovým Maďarom, ale nestačí na zmenu štátnej doktríny v oblasti politiky voči Maďarom. Ak ich obraz o Maďaroch je plný obáv a agresivity, tak dobré vzťahy na úrovni každodenného života ho môžu nanajvýš stlmiť, ale zmeniť jeho podstatu nedokážu. Navyše, aj nátlak zo zahraničia môže byť úspešný iba vtedy, ak vytvára väčší zdroj ohrozenia, akým je maďarská hrozba. Takáto politika voči vlastným členom je však v ostrom protiklade s vnútorným poriadkom Európskej únie, a ani NATO nemôže predstavovať vojenskú hrozbu pre svoje členské štáty. Preto v spojeneckých systémoch, s ktorými Maďarsko spojilo svoj osud - nielen kvôli prechodným geopolitickým záujmom, ale aj pre ich základné princípy -, nie je možné vytvoriť väčšiu hrozbu, akou je súčasný strach z Maďarov. Z toho vyplýva, že pomocou nátlaku sa síce dá dosiahnuť čiastočný úspech, ale zásadný obrat zabezpečujúci národnú slobodu maďarských menšín nie. K tomu by bola potrebná zmena hodnotového systému vo vzťahu k Maďarom. Doterajšie politické úsilie bolo smerované predovšetkým na politickú elitu a neviedlo k zásadnej zmene. Ale ak liberálnu demokraciu nepovažujeme za mocenské teritórium elít, ale za systém založený a udržiavaný politickým spoločenstvom,10 vznikne otázka, či môže
