Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

158 Tamás Török

slovenské názvy v porovnaní s historickými a živými maďarskými toponymami, čo a ako prekladali zostavovatelia slovenských máp.

2. Mapy a toponymá

Mapy, ktoré zachytávajú propriálny materiál, sú jedným zo základných prameňov výskumu toponým. Keďže mapy ukazujú pozemky v zmenšenej podobe, sú k poznaniu terénu a lokalizácie nevyhnutnou pomôckou výskumníka. Každá mapa je dôležitá, v ktorej sú zapísané toponymá, nech je to rukopisná historická mapa, majetkový súpis alebo dnešná katastrálna mapa.

Prvé podrobné mapy sa zachovali z doby vyhnania Turkov. Kvôli hraničným sporom a darom majetkov doby bolo nutné zachytiť hranice pozemkov. Táto požiadavka doby položila základy domácej geodézie, ktorá začiatkami pracovala na obhliadke a opise terénu. Tieto mapy zaznamenávajú charakteristické znaky prírody daného územia (napr. pramene, potoky, významné stromy a pod.) a okrem iného obsahujú aj staré názvy zachované majiteľom.

Úprava urbáru Máriou Teréziou dala ďalšiu úlohu maďarskej topografii. Zostavili mapy urbárov, ktoré obsahovali okrem vodnej a cestnej siete periférne budovy (ruiny, mlyny, hrádze, mosty). Jednotlivé odvetvia boli označené rôznou farbou.

Najvýznamnejším domácim kartografom 18. storočia bol nepochybne Sámuel Mikoviny. Z jeho série podrobných máp vyšla najprv mapa Bratislavskej župy. „V návrhu pre Máriu Teréziu (Conditiones) odôvodňuje, prečo potrebuje štát podrobné topografické mapy: pomáha armáde v bojovej činnosti, obchodnej činnosti pri výbere ciest a spôsobe prepravy, komorným úradom v určení polôh obcí a iných osadlostí“ (Horváth - Telekiné, 2000, s. 12).

Na konci 18. storočia vznikol nárok na zmapovanie celého Uhorska na základe jednotných princípov. Úlohu nakoniec zvládol János Lipszky, ktorý pri práci použil aj jednostranné, menej podrobné mapy svojho predchodcu, Demetera Gôrôga. Lipszky zjednotil spôsob zobrazenia i legendu, a jednotlivé mapy vydával postupne (medzi rokmi 1804 - 1806). Počas napoleonských bojov rástol záujem o jeho mapy. Neskoršie k mapám priložil aj menný register, kde okrem názvov dedín a miest uviedol aj názvy uhorských púst.

V druhej polovici 18. storočia, podobne ako v iných častiach Európy, aj v Rakúskom cisárstve vznikli podmienky mapovania. Podmienky sa stretli s požiadavkami armády, ktoré po sedemročnej vojne navrhlo Márie Terézie zmapovanie všetkých štátov celej ríše a nakoniec začali podrobnú topografickú prácu. Práca koordinovaná armádou sa stala známou pod názvom prvé vojenské mapovanie. Prácu začali v roku 1764 a dokončili počas panovania Jozefa II. v roku 1787. Mapovanie územia Uhorska sa uskutočnilo v rokoch 1782 - 1785. Mapy boli rukopisné, farebné a utajené. „K jednotlivým mapám patrí sedem zväzkov opisu štátu, ktoré obsahovali údaje dôležité pre vojsko a ktoré nebolo možné zachytiť na mapách (napr. hĺbka riek, splavnosť riek, povodne a zjazdnosť ciest)“ (A katonai... 1996, s. 6).

Keďže geodetické základy prvého vojenského mapovania boli neúplné, na nariadenie cisára Františka I. sa začali triangulačné práce, ktoré boli základom modernej kartografie. Na základe týchto prác urobili druhé vojenské mapovanie Rakúskej ríše, ktoré s prerušeniami trvalo od roku 1806 do roku 1869. Územie Maďarska zmera-