Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
150 József Liszka Itt a vége a farsangnak, vége a mulatságnak. Menjenek hát szépen haza, vígság után nyugovóra! Voľný preklad: Tuje koniec fašiangov, koniec zábavy, Choďte teda pekne domov, po veselosti na odpočinok! Aj z tohto stručného opisu je zrejmé, že Bíňania, predovšetkým vďaka usmerňovaniu hlavného iniciátora Ferenca Csókása, a pretože im nevyhovoval fašiangový sprievod s otrhanými maškarami, možno aj pod vplyvom hnutia Gyöngyösbokréta si vytvorili sviatočnejší sprievod.5 Ferenc Csókás postavám vymyslel aj riekanky, a kým žil, prísne dbal na to, aby dodržiavali tento - v podstate ním [podľa neho] „rekonštruovaný“, ba do istej miery „konštruovaný“ - zvyk. V tomto prípade ide o skrášlenie tradície, o vytvorenie jej spoločensky uhladenejšej formy, odvolávajúc sa pritom na staršiu tradíciu. Pretože o dávnejších fašiangových zvykoch v Bíni neexistoval žiadny spoľahlivý opis, Ferenc Csókás si prizval na pomoc názor jedného človeka, ktorý v 60-tych rokoch bol „starý“, a mal teda byť znalý a skúsený (!) - a jeho slovami („Nech sa chlapci nehnevajú, zbieranie vajec tu bolo vždy, ale zato otrhaní sme neboli“) potvrdzuje tento zvyk. V poňatí Ferenca Csókása sú ľudové tradície najdôležitejším pilierom zachovania národa, revitalizáciu bíňskych tradícií preto považoval za podstatnú a dôležitú národnú úlohu. O tom svedčí aj portrétny videofilm, nakrútený po jeho smrti v roku 2003, ktorý predstavuje jeho kultúrno-organizátorskú činnosť.6 Mimochodom poznamenávam, že Ferenc Csókás, keď hovoril na javisku alebo pred kamerou, vyjadroval sa oveľa markantnejším dialektom, ako v normálnom, bežnom živote. Bol uvedomelou ľudovou postavou a niet divu, že niektorí kolegovia sa nevedeli rozhodnúť, či ho majú považovať za informátora alebo národopisného zberateľa? (pozri Liszka 2004). Iní informátori, keď bádateľ nahráva ich rozprávanie na magnetofón, aspoň zo začiatku sa snažia hovoriť „pekne“, po mestsky. Aj strýko Feri sa snažil hovoriť „pekne“, ale krásu v jeho očiach stelesňoval miestny dialekt. A hoci rozhlas, televízia, resp. skutočnosť, že navštívil nespočetne mnoho miest na maďarskom jazykovom území, mala vplyv aj na jeho hovorenú reč, keď vystupoval, snažil sa od týchto vplyvov oprostiť. Poldruhahodinový film je vlastne montážou starších záberov, ktoré sprevádzajú rozhovor, ktorý natočil György Himmler a László Vank 30. decembra 2001 o jeho životnej dráhe. Ferenc Csókás sa v ňom vyjadril takto: „Nuž, tento talentík som dostal od Pána a snažil som sa ním hospodáriť tak, aby z neho mala osoh predovšetkým moja rodina, potom môj národ, pretože som videl, do akých macošských podmienok sa mnohokrát dostal náš národ, a tak som sa mu pokúsil svojím skromným spôsobom pomôcť...“. A pretože za najdôležitejšiu záruku zachovania národa považoval zachovanie jeho ľudových tradícií, systematicky skúmal a zhromažďoval tradície obce Bíň, a väčšiu časť z nich, najprv samozrejme prefiltrujúc cez svoj vlastný hodnotový systém, „po nutnom prepracovaní“ predstavil pomocou ním vedenej folklórnej skupiny: „aby budúce pokolenia poznali svoje korene, lebo národ, ktorý nepozná svoje korene, je strateným národom“ - mienil. V spomenutom filme môžeme vidieť aj úryvky z niekoľkých, ním režírovaných predstavení. Väčšia časť z nich je štylizovaným predstavením kalendárnych obyčají, obyčají spojených s medzníkmi v živote človeka, či viažucich sa k udalostiam rol’-
