Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
10 László Öllös v dôsledku ktorého sa zachovanie pôvodnej ústavy javí ako rizikovejšie, než by bola jej zmena. Druhou je zmena ústavného hodnotového systému a následná zmena ústavy. Ústavný systém prijatý pod nátlakom, bez adekvátnej zmeny hodnotového systému zostane zachovaný iba dovtedy, kým pretrváva nátlak a z neho plynúce riziko. Ústavný hodnotový systém však nemožno meniť holým násilím, k tomu sa musia zmeniť morálne hodnoty tvoriace jeho základy. Medzi členmi politického spoločenstva sa musí rozšíriť presvedčenie, že existujúci stav je zlý, nespravodlivý a škodlivý. A to nielen pre menšinu, ale aj pre národnú väčšinu. Práve preto tí, ktorí sú ústavným režimom znevýhodnení, majú morálne právo požadovať jeho zmenu, a tí, ktorí sú ním z mocenského hľadiska zvýhodnení, majú morálnu povinnosť tento stav zmeniť. Nový ústavný hodnotový systém však musí aj pre tých, ktorí boli predtým zvýhodnení, ponúknuť viac, ako ten starý. Vzdanie sa dominancie nesmie pre nich predstavovať neistotu alebo hrozbu. Ich obeta je teda len relatívna. Vzdaním sa svojich mocenských privilégií sa rozšíri aj ich sloboda, a budujú si tým aj vlastnú budúcnosť.1 Ak ohrozovanie národnej existencie toho druhého vymenia za spojenectvo s ním, aj oni sami sa stanú lepšími, slobodnejšími, bohatšími, a ich vlastný národný život sa stáva nie neistejším, ale bezpečnejším. K dosiahnutiu takéhoto stavu ich však musí s maďarským susedom spájať viac, ako len spoločné ekonomické záujmy alebo členstvo v Európskej únii a NATO. K tomu je potrebný úzky a dôverný vzťah, presvedčenie, že spojenec by nás neohrozil ani vtedy, keby tak mohol urobiť. Čiže národné výhody vyplývajúce zo spojeneckého vzťahu sa môžu právom považovať za dôležitejšie ako národné výhody, ktoré by sa mohli získať na úkor toho druhého. Maďarská ústavnosť nielen súvisí, aj sa prelína s ústavou susedných štátov, v ktorých žije početná maďarská menšina. Strany vnímajú jedna druhú ako zdroj nebezpečenstva, čo má hlboký vplyv na vnímanie národa a štátu, na obraz národného nepriateľa, a cez neho aj na nazeranie na politický systém a ľudské práva aj u Maďarov, aj u príslušníkov susedných národov. Práve preto musíme zvážiť, akými prostriedkami sa okrem nátlaku dá vplývať na ústavný hodnotový systém politického spoločenstva. Ústavný hodnotový systém politických spoločenstiev sa nevyvíja predovšetkým vplyvom násilia, ktoré ich zasiahlo, veď v takomto prípade by sa po každej agresívnej vojne každý účastník agresie bol dostal na vyššiu a vyššiu kvalitatívnu úroveň ústavnosti, a to len v dôsledku násilia. Strach podľa modelu Thomasa Hobbesa nestačí k vývoju, t. j. k lepšiemu stavu. Ústavný hodnotový systém politických spoločenstiev oveľa viac rozvíjajú nové myšlienky, nové idey a diskusie, do ktorých sa zapojí veľká väčšina politického spoločenstva, ktoré prebiehajú v mene týchto ideí v príslušnom historickom období, ako aj nové hodnoty, ktoré sa rozšírili vďaka týmto diskusiám. Platí to napriek tomu, že ich zrod je občas motivovaný hrôzou a nespravodlivosťou násilia. Počas diskusie si treba predovšetkým vyjasniť, že ak sa väčšina postaví tvárou v tvár ňou spôsobeným historickým krivdám, alebo ak zruší znevýhodnené postavenie maďarskej menšiny, neohrozí tým integritu štátu. Treba si vyjasniť aj to, že zachovanie stavu nerovnosti, neochota priznať si nespravodlivosti, ako aj živenie pocitu ohrozenosti v národnej väčšine neohrozuje hranice, ale demokratický hodnotový systém. Dá sa vôbec viesť takáto diskusia s politickým spoločenstvom susedných štátov, ak je to proti záujmom významnej časti ich politickej elity? Ak vychádzame z mož-
