Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
104 Gábor Lelkes V nasledujúcich rokoch vplyvom súčasného oživenia ekonomiky územia sa očakáva mierny rast tvorby nových pracovných príležitostí trvalého charakteru vo všetkých odvetviach hospodárskeho života. Rozvoj výrobných a nevýrobných aktivít na báze podpory malého a stredného podnikania by mohol ponúknuť nové pracovné príležitosti i zvýšiť životnú úroveň obyvateľstva. V perspektívach rozvoja zamestnanosti Dolnonitrianskeho regiónu je osobitne výrazný zamestnanecký potenciál cestovného ruchu, čo sa však môže prejaviť najmä vo zvýšení sezónnej zamestnanosti. Jedným z najdôležitejších ukazovateľov vyspelosti regiónov je cena práce. Je zrejmé, že problémy, ktoré sa kumulovali v súvislosti s málo efektívnou ekonomikou v predchádzajúcom období, ako aj mnohé lapsusy po roku 1989 spôsobili, že veľká časť obyvateľov Slovenska nie je schopná napĺňať v plnej miere svoje potreby. Príjmy obyvateľstva a domácností na Slovensku sú výrazne priestorovo diferencované, v mnohých regiónoch príjmy obyvateľov nedosahujú ani 70 % celoslovenského priemeru. Dolnonitriansky región na základe tohto ukazovateľa patrí medzi chudobné regióny Slovenska, príjmy tunajších obyvateľov sú výrazne pod celoštátnym a mierne pod krajským priemerom: v roku 2004 priemerná mzda v okrese Komárno bola 12 929 Sk, v okrese Nové Zámky 14 527 Sk. Takáto nízka úroveň nominálnej mzdy v záujmovom regióne je odrazom takých faktorov, ako nemoderná štruktúra hospodárstva (v regióne dominuje poľnohospodárstvo), nízka kvalifikačná štruktúra obyvateľov regiónu a nedostatok pracovných možností (avšak v budúcich 2-3 rokoch sa očakáva mierne oživovanie rastu nominálnych miezd, na čom sa najvýraznejšie budú podieľať zamestnávatelia priemyselných parkov v susednom Maďarsku). Mzdy v poľnohospodárstve záujmového regiónu sú o takmer 15 % nižšie ako priemerné mesačné mzdy územia - čo je daná nízkou dôchodkovosťou poľnohospodárstva, nízkym dopytom po pracovných silách v tomto odvetví hospodárstva, naturálnou časťou odmeny, sezónnym charakterom práce, zastaranou technológiou, nízkou technickou úrovňou výroby a hodnoty ľudského kapitálu. Pre ďalší rozvoj tohto odvetvia je rizikové, že súčasná cena práce v poľnohospodárstve nepriťahuje kvalifikovanú a tvorivú pracovnú silu a stáva sa tak brzdou jeho ďalšieho vývoja. 4.2. Sídelná štruktúra Slovenský vidiek v súčasnosti prežíva mnohé problémy svojho rozvoja. Postupne však opäť nachádza svoje stratené funkcie v postupnom vytváraní nových aktivít i v celkovej diverzifikácii činnosti vo vidieckom priestore. V tomto procese poľnohospodárstvo predstavuje jeden z kľúčových prvkov udržania osídlenia na vidieku. Sídelná štruktúra, ako i sociálno-priestorová organizácia spoločnosti záujmového regiónu prešli dlhým vývojom a ich stav je prejavom množstva procesov, ktoré ovplyvňovali ich jednotlivé vývojové etapy a aj ich reálnu situáciu. Tu platí známy fakt, že sídelnú štruktúru (ale i krajinu) nemožno pochopiť bez spoločnosti práve tak, ako fungovanie či dysfunkcie spoločnosti nemožno pochopiť bez prihliadnutia k stavu osídlenia a krajiny. Sídelná štruktúra každého územia výrazne ovplyvňuje charakter využitia zeme, rozmiestnenie, dynamiku a štruktúru obyvateľstva, ekonomicko-sociálne procesy v danom regióne. Stav rozvoja či rozvojové dispozície regiónu sú zvyčajne významne ovplyvňované i tým, či jeho sídelný základ je založený na báze mestskej či vidieckej,
