Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
Socioekonomické lokalizačné faktory... 103 v poľnohospodárstve - s podielom odchádzajúcich v poľnohospodárstve viac ako 60 % - je 8,82 % (v prípade jednej malej obce je odchod 100 %). Najvýznamnejším ukazovateľom situácie na trhu práce je miera nezamestnanosti, ktorá je jedným zo základných kritérií pre klasifikovanie problémových regiónov. Nezamestnanosť a jej územná variabilita v súčasnosti patrí k najvýznamnejším problémom Slovenska. Ako syntetický ukazovateľ poukazuje na socioekonomickú úroveň jednotlivých regiónov na makro- až mikroúrovni, vymedzuje problémové regióny, kde z dôvodu ďalšieho rozvoja môžu byť aplikované nástroje regionálnej politiky. Ekonomická recesia, likvidácia veľkých zamestnávateľov (úpadok poľnohospodárskych a roľníckych družstiev, hromadné prepúšťania z podnikov strojárskeho a potravinárskeho priemyslu v okolitých mestách), nízka reštrukturalizácia ekonomickej základne, nesúlad medzi zameraním absolventov škôl a požiadavkami trhu práce a zlé riadenie v mnohých podnikoch (ktoré sa prejavilo aj formou konkurzov a exekúciami) vyvolali aj v záujmovom regióne silný tlak na trh práce - záujmový región patrí medzi regióny SR s nadpriemernou mierou nezamestnanosti. K 31. 12. 2004 počet evidovaných nezamestnaných v regióne bol 13 741 osôb, z čoho 5 332 pripadlo na okres Komárno. Zo 79 okresov Slovenska okres Komárno k 31. 12. 2004 mal 36. najvyššiu mieru nezamestnanosti, okres Nové Zámky k 31. 12. 2004 mal 30. najvyššiu mieru nezamestnanosti (najvyššia miera nezamestnanosti bola v okrese Rimavská Sobota). V uplynulých rokoch sa región vyznačoval vysokou úrovňou agrárnej nezamestnanosti, t. j. tým segmentom nezamestnanej populácie, ktorý mal posledné zamestnanie v poľnohospodárstve. V súčasnosti tento segment evidovaných nezamestnaných však už ďaleko nie je tak početný, čo je dôsledkom ich znovuzapojenia sa do trhu práce hlavne cez priemyselné parky v susednom Maďarsku. Počet nezamestnaných v povolaniach poľnohospodárstva, lesníctva a súvisiacich službách k 31. 12. 2004 bol 2 150 - čo predstavoval 15,7 % z celkového počtu nezamestnaných (v celoslovenskom meradle podiel nezamestnaných v povolaniach poľnohospodárstva, lesníctva a súvisiacich službách k 31. 12. 2004 bol 10,9 %). Agrárna nezamestnanosť bola mierne vyššia v okrese Komárno, kde z 5332 evidovaných nezamastnaných 919 malo posledné pracovisko v poľnohospodárstve. Najväčším problémom súčasného trhu práce regiónu je vysoká miera dlhodobo nezamestnaných osôb - viac ako 50 % všetkých nezamestnaných je evidovaný dlhšie ako 1 rok. Uvoľnené pracovné sily vplyvom rastu cestovných nákladov, vysokého priemerného veku, úzkej špecializácie dosiahnutého vzdelania, obmedzeného prístupu k informáciám o možnosti zamestnania a vplyvom iných objektívnych príčin sa ťažko uplatňujú na trhu práce. Rizikovými skupinami na trhu práce sú mladí ľudia (vo veku 18 - 25 rokov, najmä absolventi stredných škôl), ľudia vo veku nad 50 s nízkou kvalifikačnou úrovňou a osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou. V uplynulom desaťročí na vidieku záujmového regiónu bol evidentný nárast zapájania sa evidovaných nezamestnaných do nelegálnych ekonomických činností, t. j. do tzv. neformálneho trhu práce. Dôvodom ich zapojenia sa do týchto činností je buď snaha o vylepšenie existenčnej situácie a hľadanie určitých doplnkových príjmov, alebo evidentná špekulácia, ktorá vychádza z reálneho zistenia, že status nezamestnaného je pre nich výhodnejší ako status nízko plateného poľnohospodárskeho zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby podnikajúcej v poľnohospodárstve. V súčasnosti však už tento fenomén nie je taký výrazný.
