Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
ŠTÚDIE László Ollós Národné zmierenie 342.72/.73 342.724 316.022.4 327.56 Kľúčové slová: Ústavný konsenzus, verejná diskusia, univerzálne morálne hodnoty, národná sloboda a rovnosť človeka, politické spoločenstvo, mocenské záujmy, národné zmierenie, možnosti nového storočia. Stratégia zástancov nezávislého budovania menšinovej identity, resp. vyvíjania jednostranného nátlaku vychádza z (nevyslovenej) domnienky, že v národných štátoch, usilujúcich sa o elimináciu vlastných maďarských menšín je možné dosiahnuť, či skôr vybojovať, práva a postavenie potrebné k zachovaniu menšinových komunít aj bez zmeny ústavného hodnotového systému politického spoločenstva daného štátu. Malo by sa to podariť jednak mobilizáciou vnútorných síl, teda samoorganizáciou vytvárajúcou silné putá vnútri komunity, vytvorením politickej jednoty predpokladajúcej nespochybniteľnú autoritu lídrov a takou kompletnou mobilizačnou silou politiky, ktorá totálne dominuje nad spoločenskými organizáciami. Na druhej strane pomáhať by mala aj vonkajšia sila, teda vonkajší nátlak na protimaďarský národný štát. K realizácii takéhoto nátlaku je potrebná predovšetkým odvážna a bojovná maďarská zahraničná politika, ako aj úplný konsenzus lídrov maďarských menšín a maďarského štátu. Ak je toto všetko dané, vtedy sa dá spoločnými silami zvíťaziť nad štátom útočiacim na Maďarov s úmyslom ich likvidácie, čiže je možné takýto štát donútiť k akceptácii rovnoprávnosti maďarských menšín. Pokusy o aplikáciu tejto stratégie však priniesli so sebou niekoľko problémov. Postavenie menšín v susedných štátoch bolo v Maďarsku už od prvých slobodných volieb témou kampaní. Viedlo to k tomu, že od menšinových lídrov sa očakávala podpora niektorej politickej strany v Maďarsku. Centralizačné pokusy, ktoré sa objavili u menšín, mnohí využili pre svoje osobné, zištné ciele. V období zmeny režimu bolo osobitným zdrojom napätia, že časť prominentov starého režimu si pomohla pri budovaní novej politickej a hospodárskej kariéry národnými heslami. Musíme si položiť otázku, či je možné zmeniť právne postavenie maďarských menšín tak, aby sa zároveň nemenil ústavný režim krajín, v ktorých žijú? Samozrejme nie. K zmene ústavy vedú teoreticky dve cesty. Jednou je taký stupeň nátlaku,
