Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
32 Ilona L Juhász ľahlivejšie informácie, avšak uskutočniť výskum zahŕňajúci viacero obcí som nemala šancu. Je možné, že aj vo viacerých umeleckých dielach vydaných po páde komunizmu sa mohla vyskytnúť zmienka o pohrebe spomínaných politikov. V súvislosti so Stalinovým pohrebom som našla v románe maďarského spisovateľa na Slovensku Petra Hunčík28 pod názvom Határeset (Hraničný prípad), v ktorom spracováva autobiografické prvky29, nasledovný úryvok: Pochováme Stalina a potom vám zoperujeme syna, s úsmevom povedal pán primár a potľapkal mamu po zadku. Práve v ten deň pochovávali v Moskve veľkého Stalina. No nepochovávali ho len v Moskve, ale všade na svete, kde milovali a ctili si súdruha Stalina i veľký Sovietsky zväz. Takže aj na naše hlavné námestie vyložili červenou plachtou zakrytú prázdnu truhlu so súdruhom Stalinom, každý občan musel okolo nej prejsť, hlboko skloniť hlavu, a tak sa rozlúčiť so súdruhom Stalinom. Potom každý napísal na veľký hárok papiera svoje meno a na druhý deň špeciál odviezol do Moskvy podpisy československých občanov, aby sovietski súdruhovia nezostali osamotení vo svojom zármutku. Ešte aj môjho otca doviezli z pusty na traktore, darmo vravel predsedovi, že o takomto čase nemôže odísť, lebo ovce sa práve kotia30. Ako som uvádzala aj v úvode svojej štúdie, značná časť mnou oslovených pamätníkov, patriacich k vyššej vekovej kategórii, si len veľmi hmlisto pamätala okolnosti pohrebu spomínaných dvoch politikov, mladšia generácia - vzhľadom na svoj vek - o pohrebe ani nepočula, ani v rodinách nebol témou. Uplynulo viac ako polstoročie od smrti oboch politikov, preto sa nemôžeme čudovať, že spomienky oslovených pamätníkov v súvislosti so symbolickými poslednými rozlúčkami sú už pomerne hmlisté. Tam, kde aj rodičia neskôr spomínali tieto dve udalosti, sa v pamäti detí sčasti zachovali spomienky na ne. Bez písomných prameňov, predovšetkým tlače, by sme už sotva vedeli niečo o dobových udalostiach. Aj pri mojich iných témach, vrátane výskumu pohrebných zvyklostí a cintorínskej kultúry som vo všeobecnosti nadobudla skúsenosť, že veľakrát si ľudia aj z udalostí, ktoré sa ich priamo dotýkajú, lebo ide o ich bezprostredných príbuzných, uchovajú neúplné spomienky, a tak sa niet čo čudovať, že okolnosti symbolickej poslednej rozlúčky Stalina a Gottwalda aj napriek ich osobitému charakteru nezostali tak hlboko v spomienkach ako pohreb bezprostredných príbuzných či pohreb tragicky zahynutého mladého človeka. Aj táto skutočnosť upozorňuje vedcov na to, že pri predmete výskumu sa nemožno zamerať len na minulosť, a nielen na vidiecku kultúru, ale hlavne na historickosť a v neposlednom rade je potrebné ich skúmať a starostlivo zaznamenávať v kontexte súčasnosti. 28 Peter Hunčík sa narodil v Šahách v roku 1951, je psychiatrom a spisovateľom. Bližšie viď: https://hu.wikipedia.org/wiki/Hunčík_Péter (stiahnuté 6. júna 2016). 29 Péter Hunčík: Hraničný prípad. Bratislava: Kalligram 2011. s. 72-73. 30 Opísaný príbeh sa aj v skutočnosti odohral takto, počas rozhovorov so spisovateľovou matkou v roku 2013 mi ho rozprávala rovnako.
