Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
30 Ilona L Juhász Pamätám sa na to, lebo som o tom počula od matkiných, oni zvykli spomínať, že sa konala veľká pietna slávnosť, keď umrel Stalin i Gottwald, lebo každý sa jej musel zúčastniť, lebo postavili aj máry a priniesli sa aj vence ako pri normálnom pohrebe... Neviem, kam sa potom dali tie vence. Ja si však nespomínam, že by boli rozprávali o rakve, tak viem, že vyložili jeho [Stalinovu - pozn. L.J.I.] bustu a obraz, ako aj Gottwaldov. Tie ešte možno niekde sú odložené. Spomínam si aj na to, že dovtedy, kým ich nepochovali, nemohli sa konať žiadne svadby a veselice, ani iné zábavy. A zazneli aj sirény a azda aj vlaky pískali, keď sa konal obrad. Nuž veru, kedysi som od matkiných všetko vedela. Avšak ani neviem presne, či bol iný Stalinov a Gottwaldov pohreb. Možnože bol rovnaký, lebo umreli krátko po sebe, azda Gottwald o rok neskôr. Už neviem presne23. Aj pán z Horných Salľb si oba pohreby vybavuje len útržkovito: Áno, tu u nás, v Salibách, sa konal pohreb Stalina i Gottwalda. Zomreli naraz, v tom istom roku. Pripravili im normálny pohreb, ako keď niekto umrie. Viem to odtiaľ, lebo o tom bola zhotovená aj fotka, kedysi som ju aj videl. Usudzujem, že aj inde boli takéto pohreby. Tu v Salibách sme museli isť von do dediny na hlavné námestie a tam si každý z rozhlasu vypočul pohrebný obrad, príhovory. Asi aj tu u nás odzneli príhovory, ale na to si už nespomínam, neviem to presne24. V súvislosti s vlajkami umiestnenými na výzdobu sa od jednej panej vydatej z Krásnohorského Podhradia do Rudnej dozvedám, že chceli ako deti vyložiť aj maďarskú vlajku: Keď umrel Stalin, na to mám jednu spomienku, takmer som dostala kvôli Stalinovi. Vieš, spravili také máry do kultúrneho domu a vyzdobili ich a tak. Toto všetko sa dialo v nedeľu poobede. A bol taký chlapec, ktorý k nám často chodieval, kým bol učňom, bol tak trochu chudobnejší, mal rád môjho otca a aj on ho mal rád, akoby to bolo dieťa jeho príbuzného. Chodieval s otcom s volmi a rád s ním aj plúžil, rád bol u nás. No ale neskôr sa stal komunistom, ale vždy zostal pri mojom otcovi, aj keď sa mu už ostatní postavili chrbtom. Ešte bol mládencom, keď umrel Stalin. Prechádzali sme sa my dievčence pri mauzóleu. A on ma hľadal. Hovoril, že už pochodil celú dedinu za mnou. Pýtala som sa ho, prečo ma hľadal, nuž mi povedal, že mu mám dať maďarskú vlajku, lebo vedel, že my máme doma maďarskú vlajku. Hovorí mi, daj mi maďarskú vlajku, lebo je potrebná na výzdobu pohrebnej sály pre Stalina, lebo československú vlajku máme, ale maďarskú nie. Ja som si ani nevedela predstaviť, že by to mohol byť hriech, ak mu ju dám. Samozrejme som mu ju dala, zástava bola tam v komode, schytila som ju a on ju zobral do kultúrneho domu na výzdobu. Nuž ale, čo som si potom vypočula! Otec ma poriadne vyhrešil, že ako som mohla niečo také spraviť, že som mu dala maďarskú vlajku. Ešteže sme kvôli tomu nemali nejaké problémy2S. U jedného z pamätníkov z Rudnej - ktorý mohol v čase pohrebov chodiť približne do 8. ročníka základnej školy - sa spomienky na oba pohreby, podobne ako u ďalších opýtaných, akosi zlievajú: 23 Vlastný výskum 2006, Horné Saliby, 70-ročná žena. 24 Vlastný výskum 2006, Horné Saliby, 61-ročný muž. 25 Vlastný výskum 2000, Rudná, 64-ročná žena.
