Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
Dodatky k symbolickému pohrebu dvoch komunistických vodcov... 29 maných troch sídlach spomína už len malá skupina obyvateľov staršieho veku, mnohí z nich si vybavujú len jednotlivé momenty. Jeden z rudnianskych pamätníkov oných čias vypovedal pomerne podrobne o vtedajších udalostiach: Veru ja sa veľmi podrobne nepamätám, ale boli také knihy, či čo, také papiere, ktoré bolo treba každému podpísať, nuž a potom ich odniesli Rusom, azda až do Moskvy ich niesli takou štafetou či čím, akou zvykli nosiť kedysi u nás na 9. mája... Na poslednej rozlúčke tu v dedine bol akýsi katafald20, na ňom bol obraz Stalina a bola aj taká akási stráž, tunajší milicionári z bane boli oblečení do tých svojich uniforiem, ktoré majú a mali so sebou aj svoje pušky, bol tam aj môj otec, bo aj on bol milicionár tu v bani. A aj ľud a školáci museli tam prísť, nuž a, ako by boli na normálnom pohrebe, otec zvykol spomínať, že si chlapi sňali aj svoje klobúky, boli odetí normálne v čiernom, my sme asi boli v pionierskom oblečení či v čom, lebo v tom sme museli ísť a aj my sme tam smútili. A z mikrofónu21 bolo počuť pohreb a teda dovtedy sme tam museli byť. Ale potom, kam sa podela rakva, neviem, môže byť, že bola len požičaná a potom neskôr do nej niekoho v Rožňave pochovali. Už si nespomínam na toto všetko podrobne, už to bolo dávno, bol som ešte dieťa, ale starší zvykli spomínať, hovorili, že naozaj boli aj takí, čo aj skutočne slzili, iste boli zo strany, boli to komunisti, čo museli aspoň hrať, akoby sami od seba plakali, mohlo sa však stať, že Stalina ľutovali, kto vie... Nuž takto to bolo so Stalinovým pohrebom, že sme museli smútiť, tak sme za ním v dedine smútili, vtedy to bolo tak. Ja som bol ešte veľmi mladý, chodil som do školy tu v Rudnej, a tak sa na všetko nepamätám, i keď môj otec zvykol spomínať, že čo vtedy bolo, aký cirkus... Potom aj Gottwaldov pohreb bol takto ako Stalinov, ale ten sa konal v kultúrnom dome, na javisku boli máry, či len katafald, už si ani veľmi nespomínam. Pamätám si však, že tam bol aj obraz, bol tam obraz Gottwalda spolu so Stalinovým. Hovoria, že ho odstránili zo sveta Rusi, dali mu vypiť akýsi jed tam v Moskve, keď bol na Stalinovom pohrebe. A potom preto tak skoro zomrel aj on. Aj jemu pripravili podobný cirkus, veď aj on bol významný človek podobne ako Stalin, len on nebol Rus, on bol tunajší prezident, nuž sa patrilo aj jemu vystrojiť podobný pohreb, nielen Stalinovi, a či nie22? Jeden z pamätníkov z Dolných Salíb sa rozpomínal nasledovne: Keď zomrel Stalin či Gottwald, už ani neviem, bola pietna spomienka a posledná rozlúčka, ktorú usporiadali vonku, z rozhlasu počúval každý poslednú rozlúčku, lebo ju vysielali. Boli tam normálne máry a vence, ako aj, keď si dobre pamätám, jedna prázdna rakva, no v tom som si nie taký istý. Tak viem, že sme tam museli zostať, kým sa vysielanie neskončilo. Kdesi je z toho aj fotografia, ale už vám neviem povedať, u koho som ju videl. Možno starosta ju ešte má. Celá obec musela vyjsť von a aj podpísať kondolenčnú knihu. Na moju otázku ohľadom toho, aký bol osud kondolenčnej knihy, mi opýtaný nevedel dať presnú odpoveď. Iná Dolnosalibčanka sa dozvedela o symbolickej poslednej rozlúčke od svojich rodičov, ale už si nepamätá všetky podrobnosti rozprávania rodičov: 20 Katafald (= katafalk) predstavuje drevenú informačnú stenu prekrytú čiernou lástkou, na ktorej je umiestnená fotografia zosnulého a údaje o dátume jeho narodenia a smrti. 21 Miestni nazývajú mikrofónom obecné reproduktory. 22 Vlastný výskum, 2001, Rudná, 68-ročný muž.
