Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Lajos Grendel: Literatúra, vydavatelská činnost
LAJOS GRENDEL LITERATÚRA, VYDAVATEĽSKÁ ČINNOSŤ Kľúčové slová: literárny život, vydávanie kníh, literárne časopisy, literárne ceny. 1. ÚVOD Literárny život dvoch desaťročí pred zmenou režimu v Československu hlboko poznačil neostalinistický kurz komunistického vedenia štátu po sovietskej invázii roku 1968. Vlna čistiek, ktorá prebehla v Československom zväze spisovateľov, neušetrila ani k maďarskú sekciu zväzu. Počas honu na čarodejnice, ktorý sa eufemisticky nazýval normalizáciou, viacerým vynikajúcim maďarským spisovateľom v Československu pozastavili členstvo, niektorých vylúčili zo zväzu, kým iní emigrovali (Dezső Monoszlóy), alebo sa v osemdesiatych rokoch presťahovali do Maďarska (Imre Varga, László Tóth, Tivadar Krausz). Na rozdiel od Čiech boli čistky na Slovensku menej brutálne, vďaka čomu sa poznačení spisovatelia so zákazom publikačnej čimiosti od druhej polovice sedemdesiatych rokov postupne mohli vrátiť do literárneho života a ich diela - i keď v nejednom prípade oklieštené — mohli znova vydávať. Mladú generáciu, ktorá začínala svoju kariéru okolo roku 1968, politicko-ideologické útoky pomerne dlhý čas obchádzali. Aj oni sa však dostali na rad začiatkom osemdesiatych rokov. Ich kariém však už vládna moc nedokázala zlomiť. K ďalšej diferenciácii v rámci obce maďarských spisovateľov Slovensku a k zvratu v jej nazeraní na zásadné otázky došlo vznikom neformálneho, úradné štruktúry obchádzajúce hnutia, ktoré vzniklo roku 1983 pod názvom Iródia — na podnet Gyulu Hodossyho a niekoľkých ďalších začínajúcich literátov. Vládna moc spolok trpela tri roky a potom sa ho pod názvom Fiatal írók Köre (Krúžok mladých spisovateľov,) snažila začleniť do maďarskej sekcie Slovenského zväzu spisovateľov. Pre rozličné podujatia, sympóziá, debaty za okrúhlym stolom maďarskej sekcie boli od polovice osemdesiatych rokov čoraz viac charakteristické kritické polemiky aj voči literárnej politike, ktoré vyplývali z pluralizmu názorov. Na volebnej schôdzi maďarskej sekcie na jar 1987 sa už pri voľbe vedenia viacmenej uplatnila vôľa členstva oproti kandidátom straníckeho ústredia. Vďaka tomuto viacročnému kvaseniu, generačnej, umeleckej a svetonázorovej viacfarebnosti nezastihla zmena režimu roku 1989 maďarských spisovateľov na Slovensku organizačne nepripravených. Po rozpade Československého a Slovenského zväzu spisovateľov v decembri 1989 už v nasledujúcom mesiaci vznikla ako samostatná právnická osoba Spoločnosť maďarských spisovateľov v Československu (Csehszlovákiai Magyar írók Társasága, od roku 1993 Spoločnosť maďarských spisovateľov na Slovensku). Jej predsedom sa stal Lajos Grendel, jej členstvo sa rozšírilo o spisovateľov, ktorí sa zo Slovenska presťahovali buď do Maďarska, buď na západ, ba stanový novej organizácie umožnili aj to, že mohla onedlho považovať za svojich členov aj Rudolfa Slobodu a Petra Pišťánka. Na druhej strane je však pravdou aj to, že zo zásuviek písacích stolov sa nedostali na svetlo skutočne cenné mkopisy. Zo starších, dovtedy ukrývaných rukopisov vyšiel ešte roku 1991 denník Zoltána Fábryho pod názvom Üresjárat 1945 - 1948 [Voľný chod 1945 - 1948] a - teraz už necenzurované — román Dezső Monoszlóyho A milliomos halála [Smrť milionára].
