Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Lajos Grendel: Literatúra, vydavatelská činnost
468 Lajos Grendel Spoločnosť maďarských spisovateľov v Československu v prvom roku existencie čoraz viac rozdeľovali generačné roztržky, ktorí sa vyostrili po revízii Fábryho osobnosti (Vízilovak és más tetemállatok [Hrochy a iné zdochliny]. Irodalmi Szemle, 1991, č. 1) iniciovanej Zoltánom Hizsnyaim a vybuchlo obrovskou silou na jarnej plenárnej schôdzi Spoločnosti roku 1992. Korene týchto názorových a umelecko-filozofických protikladov siahajú hlboko do čias štátostrany a odzrkadľujú politické rozdelenie (konzervatívno-ľudové, liberálne) maďarského obyvateľstva na Slovensku. Obmedzenosť mesianistického modelu „povolanej“ menšinovej literatúry pociťovala medzi prvými už generácia Cselényiho - Tőzséra, potom generácia antológie poézie Eg)’szemű éjszaka [Jednooká noc] a napokon generácia hnutia Iródia., Tento model - aj na úkor umeleckých hodnôt — zdôrazňoval kohéznu silu literatúry v spoločnosti, spisovateľskú tvorivú prácu považoval predovšetkým za službu spoločenstvu (maďarskému spoločenstvu na Slovensku), v dôsledku čoho bol chtiac-nechtiac nútený strpieť aj diletantizmus a nízku umeleckú náročnosť. Potreba umeleckej autonómie spisovateľa a slobody tvorby aj v desaťročiach štátostrany z času na čas vyvolávala polemiku, avšak konflikt — to bolo zrejmé — sa mohol artikulovať v plnej hĺbke a šírke len v rámci demokratického právneho štátu, ktorý sa formoval pomaly uprostred ťažkých vnútropolitických zápasov. Žiaľ, väčšia vydavateľská sloboda, priaznivejšie publikačné možnosti, teraz už nerušené cenzúrou, znovu vyprodukovali diletantizmus, nie však už natoľko v radoch staršej, ako skôr mladšej generácie. Jarná plenárna schôdza roku 1992 sa stala preto najkritickejším momentom v dejinách Spoločnosti maďarských spisovateľov na Slovensku. Po plenárnej schôdzi sa Spoločnosť predsa len nerozdelila, ale rozpadla sa na platformy a svojím vedením na nasledujúce dva roky poverila dočasný výkonný výbor. Protiklady, ktoré rozdelili členstvo, sa na dlhší čas konzervovali a činnosť Spoločnosti sa oživila až v druhej polovici deväťdesiatych rokov, keď sa oproti začiatku desaťročia podstatne zmenili hospodársko-spoločenské podmienky. V tomto období v krajine veľmi upadla prestíž nielen literatúry, ale aj spisovateľských spoločností a zväzov. Udalosti literárneho života, ktorý bol myšlienkovo i umelecky hlboko rozdelený, diferencovaný, sa odvíjali v tvorivých dielňach vzniknutých okolo vydavateľstiev a časopisov. Úloha spisovateľských zväzov na Slovensku - ak aj celkom nestratila svoj význam - sa stala buď symbolickou, alebo - v lepšom prípade - sa posunula smerom k ochrane spisovateľských záujmov. Kým v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch došlo v maďarskej lyrike i próze na Slovensku k istej zmene hodnôt a štýlu v znamení neskorého modernizmu, resp. postmodernizmu, recepcia literárnych diel sa stala náhodnou, povrchnou, príležitostnou. Táto tendencia veľmi vážne poškodila rozvoj maďarskej literatúry na Slovensku, ale bola priaznivá pre opätovný rozkvet diletantizmu. Tento nepríjemný stav ukončilo koncom deväťdesiatych rokov objavenie sa na scéne novej, odborne dobre pripravenej, teraz už i v Maďarsku uznávanej generácie autorov (Zoltán Németh, Krisztián Benyovszky, Péter H. Nagy, József Keserű, László Kocúr a iní). Útrapy hľadania svojho miesta a identity neušetrili ani Spoločnosť maďarských spisovateľov na Slovensku. Svoju úlohu v maďarskom literárnom živote na Slovensku po dlhom hľadaní a častých zmenách vedenia našla konečne popri ochrane spisovateľských záujmov predovšetkým v organizovaní konferencií, autorských večerov, prezentácii kníh, diskusných popoludní. V týchto aktivitách ju podporuje aj Kultúrny inštitút Maďarskej republiky. Roku 1999 zorganizovala Spoločnosť maďarských spisovateľov na Slovensku po prvý raz odvtedy každoročne konaný tábor mladých spisovateľov, ktorý bol neskôr nazvaný Tvorivý tábor mladých spisovateľov (Fiatal írók Alkotótábora). Miestom konania tvorivých táborov bol v prvých rokoch
