Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Attila Lovász: Madarská tlač
Maďarská tlač 445 nia od vydávania týždenníka Hét (od roku 1991 A Hét), ktorý patril Csemadoku. Spočiatku nebolo nebezpečenstvo až také zrejmé. Majiteľom týždenníka bol Csemadok, ktorý bol schopný zabezpečovať jeho plynulé vydávanie prostredníctvom Vydavateľstva Hont založeného ústredným vedením Csemadoku. Avšak do roku 1995 sa zdroje vyčerpali a aj inštitucionálne zázemie Csemadoku sa dostalo do krízy. Vydavateľstvo Hont už neprežilo zrušenie priamych dotácií ministerstvom kultúry na čele s Ivanom Hudecom3 a v apríli roku 1995 zaniklo. 3. HEGEMÓNIA DENNÍKA Ú J SZÓ A PROTIOPATRENIA Zamestnanie v Új Szó znamenalo do roku 1989 pre maďarských novinárov na Slovensku vrchol kariéry. V rámci štruktúry tlače bol Uj Szó po slovenskej Pravde druhým najdôležitejším denníkom. V novembri v roku 1989 sa ako denník Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska dostal do vážnej profesionálnej krízy. Dodnes poskytujú zaujímavé čítanie tie čísla denníka, ktoré vyšli koncom novembra a začiatkom decembra 1989. O študentskej demonštrácii v Prahe 17. novembra Új Szó ani neinformovalo. V čísle z 23. novembra sa ani nezmieňuje o zlovestnom vyhlásení Milana Václavíka.4 Na konci novembra v podobe opatrne ladenej spravodajskej kroniky redakcia zhrnula udalosti predchádzajúcich dní, potom 27. novembra, v deň generálneho štrajku, vyšiel z pera zástupcu šéfredaktora Józsefa Szilvássyho dôležitý článok pod názvom Na rázcestí.5 Od tohto dňa Új Szó naozaj nastúpil cestu postupného prerodu a v súlade so svojou akčnou platformou sa od januára 1990 objavuje s podtitulom „nezávislý denník“. Koncom februára 1990 odstupuje z funkcie šéfredaktora József Kiss, ktorý viedol denník od roku 1986. Na jeho miesto, teraz už na základe voľby redaktorov, nastupuje József Szilvássy. Denník Új Szó bol v roku 1990 so svojím 90 tisícovým nákladom najvplyvnejším maďarským tlačovým orgánom na Slovensku. Politickí lídri nežnej revolúcie, uvedomujúc si dôležitosť médií, pokračovali v plynulom poskytovaní informácií aj pre existujúce denníky, zdedených z obdobia štátostrany, prestavba štruktúry sa však skutočne začala vydávaním nových médií. V decembri roku 1990 začal vychádzať denník Verejnosti proti násiliu, pod názvom Verejnosť. Na jar v roku 1990 bola pod egidou úradu slovenskej vlády (!) obnovená Národná obroda, ktorej vydávanie bolo zastavené po roku 1948. V decembri 1990 poslucháči žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave založili týždenník Zmena.6 Prvý pokus o prestavbu maďarského mediálneho trhu na Slovensku sa spája s novinami Nap [Deň], ktorý vydávala koordinačná kancelária Verejnosti proti násiliu. Nap, podobne ako Verejnosť sa mal stať celoštátnym tlačovým orgánom. V jeho názve figurovalo označenie „nezávislý denník“, avšak denníkom sa nikdy nestal. Spočiatku vychádzal dvakrát do týždňa. Zaujímavé bolo, že jeho zakladatelia neboli novinári. Prvý šéfredaktor Péter Hunčík len s ťažkosťami verboval redakčný tím (z Új Szó prešli do jeho radov iba dvaja redaktori, jeden zo zahraničnej a jeden zo športovej rubriky). Pri zakladaní Nap-u sa už hlásili problémy, ktoré sa stali na niekoľko rokov symptomatickými. Hoci vtedy ešte nemohla byť reč o trhovej súťaži - celá krajina žila v eufórii revolúcie a nezachvátilo ju horúčkovité úsilie o vybudovanie trhového hospodárstva -, Új Szó od samého začiatku považovalo Nap za svojho vážneho konkurenta. Časť redaktorov Új Szó síce dostala ponuku zúčastniť sa formovania profilu a obsahu nových nezávislých novín, avšak spoľahlivé zázemie, isté zamestnanie, ako aj pohodlie poskytované veľkou redakciou boli významnými faktormi, ktoré prispeli k tomu, že Nap sa pre profesionálnych žurnalistov nestal príťažlivým. Prvé číslo Nap-u vyšlo v deň 41. výročia denníka Új Szó, 15. decembra 1989, v ten istý
