Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Attila Lovász: Madarská tlač
446 Attila Lovász deň ako Verejnosť. Iba kvôli historickej autenticite pripomíname, že Nap bol naozaj prvým novým médiom po zmene režimu, lebo bol vytlačený skôr ako časopis Verejnosť. Jeho prvý úvodník bol venovaný otázke slobodnej tlače. Založenie novín Nap znamenal prvý pokus o pluralizáciu maďarskej tlače na Slovensku, samotná existencia Nap-u v roku 1990 toto pluralitné prostredie vytváralo. Nap ale nebol a ani nemohol byť pripravený na zabezpečenie takého trhového zázemia, ktoré by zaručovalo jeho dlhodobú existenciu. Vydavateľ Nap-u nemohol čeliť dlhé roky zaužívaným metódam distribučného trhu a predplácaniu novín, ktoré tradičným novinám ešte roky umožňovali prežitie. Jeho náklad, ani možnosti reklamného trhu nestačili k tomu, aby pri absencii stabilnejších zdrojov ostal pri živote. Nová revolučná garnitúra zas nedokázala mocenskými prostriedkami, prerozdelením rozpočtových zdrojov posilniť pozície tohto prvého, žiaľ iba takzvaného denníka, vydávaného po zmene režimu. Nemožno však tvrdiť, že by sa nové mocenské štruktúry nesnažili mediálny trh ovplyvniť. Obsah Nap-u jednoznačne vyjadroval hodnotový systém Maďarskej nezávislej iniciatívy (MNI), ktorá bola koaličným partnerom hnutia Verejnosť proti násiliu. V tom istom čase Uj Szó prezentoval rôznorodejšie názory, pričom aj jeho kľúčoví spolupracovníci sa riadili skôr hodnotovým systémom liberálnej MNI.7 Toto hnutie, a neskôr Maďarská občianska strana, disponovali serióznym publicistickým zázemím. Špičkoví komentátori maďarskej tlače na Slovensku sa prikláňali k liberálnym názorom, preto sa občas dobovým čitateľom mohlo javiť, že politické hnutie Spolužitie a Maďarské kresťansko-demokratické hnutie nemajú vlastný mediálny priestor. Skutočnosť, že liberálne orientovaná MNI sa za týchto okolností po čase takpovediac vzdala Nap-u a snažila sa získať väčší vplyv v denníku Új Szó, by sme mohli považovať aj za istú kuriozitu.8 Od polovice roku 1990 sa na vydávanie Nap-u podujalo Vydavateľstvo Danubius. Redakcia sa presťahovala do Dunajskej Stredy. Od roku 1992 Nap vychádzal ako týždenník s dôslednou liberálnou orientáciou. Po zastavení štátnej dotácie roku 1995 Nap zanikol. Jeho prítomnosť na mediálnom trhu však bola nesmieme dôležitá. Zlomila totiž hegemóniu denníka Új Szó a prispela k zvýšeniu jeho úrovne. S odstupom pätnástich rokov možno s pokojným svedomím vyhlásiť: napriek tomu, že sa Nap neudržal na mediálnom trhu, predstavoval v prostredí maďarskej tlače na Slovensku určitú alternatívu a novú perspektívu. Toto konštatovanie je pravdivé aj napriek tomu, že nová príležitosť nebola dokonale využitá a aj nové spôsoby uvažovania prenikali do maďarských médií na Slovensku - vzhľadom na možnosti - iba pomaly a postupne. Denník Új Szó aj naďalej vydávalo štátne vydavateľstvo Apollopress, ktoré bolo v skutočnosti novou štátnou organizačnou formou straníckeho vydavateľstva Pravda, rovnako ako neskôr vytvorené štátne vydavateľstvo Slovakopress. Apollopress síce nebolo straníckou inštitúciou, ale jeho závislosť od štátu bola jednoznačná. Privatizácia denníka Új Szó bola predmetom tvrdej kritiky, šírilo sa o nej veľa novinárskych kačíc a výmyslov, jedno však môžeme konštatovať bez zaváhania: privatizácia zachránila denník Új Szó pred zánikom. Z retrospektívneho pohľadu je totiž nesporné: Új Szó by bol postihol podobný osud ako mládežnícky denník Smená? Akciovú spoločnosť Vox Nova založilo 49 redaktorov denníka Új Szó roku 1992. Keďže v prostredí maďarskej menšiny ešte nebol prítomný silný súkromný kapitál, ktorý by mohol investovať do Uj Szó, a v Maďarsku boli finančné zdroje v tom čase do značnej miery závislé od vlády, redakcia hľadala zahraničného partnera. Z dvoch vydavateľstiev, ktoré prejavili záujem, nakoniec vyšiel úspešne francúzsky Socpress, vydavateľ skupiny Hersant. Redakcia mala vtedy ešte málo poznatkov o finančných problémoch francúzskej firmy. „Pre nás bolo smerodajné, že vydavateľstvo sa zaujímalo predovšetkým o regionálne orgány a vlastnilo nielen celoštátne, ale aj vidiecke noviny. Vydavateľstvo uvažovalo aj