Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Attila Lovász: Madarská tlač
444 Attila Lovász vensku neuplatňovala, prinajmenšom nie v smere slovenskej politickej elity. Napriek tomu istá závislosť sa predsa len prejavila, a síce po kryštalizácii domácej maďarskej pluralitnej straníckej štruktúry. 2. DEVÄŤDESIATE ROKY A STRATA MEDIÁLNEHO TRHU Po zmene režimu - ovplyvnená atmosférou všeobecnej eufórie - žila značná časť maďarských novinárov v presvedčení, že zdedenú a zrekonštruovanú štruktúru maďarskej tlače bude možné ďalej rozvinúť a celá žurnalistika zažije veľký rozmach. 25. novembra 1989, v zasadačke Csemadoku v Bratislave založilo takmer dvesto žurnalistov Zväz maďarských novinárov v Československu, ktorý sa v roku 1990 stal kolektívnym členom novozaloženého Slovenského syndikátu novinárov, tým sa však aj ukončilo jeho pôsobenie. Po veľkom nadšení sa začali ukazovať problémy, ktoré po krátko trvajúcom období vzostupu predurčili postupný rozklad organizácie. Pre značnú časť pracovníkov tlače sa hlavnou témou stala ideologická zmena režimu, otázka slobody tlače a vyrovnanie sa s komunistickým režimom. Nikto sa nezaoberal otázkami vlastníckych vzťahov v oblasti tlače, málo sa písalo o závislosti na tlačiarňach a na distribúcii. Zároveň sa do redakcií vrátili zväčša už starší novinári, ktorí boli po roku 1968 vytlačení na perifériu a oprávnene požadovali nielen umiestnenie v novinách a v rozhlase, ale aj návrat do bývalých pozícií. Azda po prvýkrát a súčasne naposledy po zmene režimu sa vyskytla situácia, že na vznikajúcom mediálnom trhu sa vytvoril veľký dopyt po novinároch pri pomerne malej ponuke. Do redakcií síce nastúpili spolupracovníci prepustení po roku 1968, chýbali však spravodajcovia a novinári, ktorí by boli schopní pracovať pružne v teréne. Absentovali kolegovia, ktorých by bolo možné nasadiť na slovenskom, a vtedy aj na formujúcom sa českom mediálnom trhu. Chýbali aj vzdelaní publicisti s patričnou jazykovou vybavenosťou, so schopnosťou udávať novinám líniu a vlastný profil. Podobne ako v slovenskej novinárskej obci sa redakcie učili za pochodu, novinárstvo sa na začiatku deväťdesiatych rokov stalo nesmieme zaujímavou, ale hektickou profesiou. Navyše časť maďarských žurnalistov pohltila politika, respektíve slovenská a česká žurnalistika - síce nie vo veľkom počte, ale takíto spolupracovníci sa v hektickom čase premien stali „úzkym profilom“. Nie náhodou sa sústavne odvolávame na porovnávanie so slovenskými mediálnymi pomermi. Napriek tomu, že pracovníkom maďarskej tlače na Slovensku sa ukazoval ako nasledovaniahodný príklad žurnalistika v Maďarsku, mediálnu scénu maďarskej menšiny na Slovensku formovali domáce politické, hospodárske a právne podmienky do tej miery, že do začiatku deväťdesiatych rokov žurnalistika v Maďarsku — ako referenčný rámec — už nemohla ďalej pôsobiť.2 Na úseku maďarskej tlače na Slovensku stratili tri dôležité ústredné noviny svojho slovenského vydavateľa. Prvú fázu modernizácie týždenníka Új Ifjúság [Nová mládež] aj zmenu jeho názvu na Heti Ifi [Týždenník mladých] Vydavateľstvo Smená ešte tolerovalo, ale v roku 1990 sa týždenníka už vzdalo. Zo začiatku záchranu znamenalo založenie vydavateľstva DH-Press, potom sa už jeho vydávaniu s mesačnou periodicitou venovala firma Tashy-Agrotrade v Dunajskej Strede. Podobný osud postihol aj týždenník Nő [Žena], ktorého sa vzdalo Vydavateľstvo Zväzu slovenských žien Živena. V októbri 1991 redaktori pod egidou DH-Pressu obnovili jeho vydávanie a v roku 1992 občianske združenie Magyar Asszonyok Ligája (Liga maďarských žien) prevzalo Nö už ako dvojtýždenník, ale jeho plynulé vydávanie nedokázalo zabezpečiť. Od roku 1994 vychádza napokon ako ženský magazín v Dunajskej Strede pod názvom Új Nö [Nová žena] v Loar, s. r. o., ktorú založil Oszkár Világi. Najväčší úder určite znamenalo rozhodnutie Vydavateľstva Obzor, týkajúce sa odstúpe-
