Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Attila Lovász: Madarská tlač
ATTILA LOVÁSZ MAĎARSKÁ TLAČ Kľúčové slová: tlačené médiá - denníky, týždenníky, mesačníky; elektronické médiá - maďarské vysielanie Slovenského rozhlasu, maďarské vysielanie Slovenskej televízie. 1. MAĎARSKÁ TLAČ A ZMENA REŽIMU Maďarská tlač na Slovensku zdedila koncom roku 1989 mediálnu štruktúru z čias komunistického režimu. Patril k nej stranícky denník Új Szó (maďarský ekvivalent Pravdy), mládežnícky týždenník Új Ifjúság (maďarská obdoba denníka Smená), No (maďarská pararela Slovenky, A Hét [Týždeň], týždenník pre kultúru, ktorý mal osobitné miesto v existujúcom systéme maďarskej tlače na Slovensku. Bolo to dané tým, že vydavateľ týždenníka (ÚV Csemadok) bol do určitej miery špecifickou organizáciou v rámci socialistického tábora. Maďarská menšina však nemala odborársky denník (Práca vychádzala bez maďarského pendantu.) Vo všetkých 13-tich okresoch, kde žilo maďarské obyvateľstvo, vychádzali okresné noviny - niekde dvojjazyčné, miestami v osobitnej slovenskej a maďarskej verzii. Československý rozhlas na Slovensku mal samostatnú maďarskú redakciu, ktorá sa zachovala až dodnes. Okrem toho v televízii sa vysielal polhodinový magazín, ktorého úroveň sa síce výrazne nezvýšila, avšak jeho vysielacia doba sa podstatne rozšírila. V čase zmeny režimu sa maďarská tlač na Slovensku v porovnaní s celkovými pomermi v Československu, ktoré sa vyznačovali značnou uzavretosťou, nachádzala predsa len vo výhodnejšom postavení. Jediným významnejším zdrojom správ spolupracovníkov slovenských masovokomunikačných prostriedkov bola Československá tlačová kancelária (ČTK). K západným novinám sa dostali iba oddaní, viacnásobne preverení spolupracovníci. Zahraničné vyslanie bolo bez preukázania bezvýhradnej lojality voči režimu nemysliteľné, spravidla s ním bolo spojené aj angažovanie príslušných redaktorov do štruktúr Štátnej bezpečnosti, respektíve do siete ňou riadených agentov. Pracovníci maďarsky píšucej tlače na Slovensku sa v druhej polovici osemdesiatych rokov socializovali na neporovnateľne pružnejšej maďarskej publicistike. Najkvalitnejšie publicistické programy v rámci moskovského bloku vysielala maďarská televízia, popritom - aj keď v obmedzovanej miere - existoval istý prístup k denníkom, týždenníkom, spoločenským a kultúrnym produktom, vydávaným v Maďarsku. Publicistika maďarsky píšucich novín na Slovensku v mnohých prípadoch zniesla porovnanie s novinami vydávanými v Maďarsku, pričom v čase komunistických stranícko-štátnych direktív autori a redakcie na Slovensku boli neraz reprezentantmi opozičných názorov. Najznámejšie prejavy týchto postojov súviseli so sústavným zápasom za zachovanie maďarských škôl, najmä pri presadzovaní rozhodnutí oficiálnych orgánov o zavádzanie dvojjazyčného vyučovania v prvej polovici osemdesiatych rokov. Túto potenciálnu výhodu maďarská pospolitosť na Slovensku do polovice deväťdesiatych rokov stratila. Takmer všetky tlačové orgány na Slovensku sa dostali do súkromných rúk.1 Na začiatku osemdesiatych rokov, v čase hľadania nových ciest boli tlačené médiá - v najužšom zmysle slova — odrazom politickej arény. Najmä pri prezentovaní politických názorov a komentárov jednoznačne dominovala snaha o podporu niektorej politickej strany (hnutia), alebo hodnotového systému a politickej línie niektorých politikov. Túto metódu maďarská publicistika na Slo
